26. výročie vzniku Slovenskej republiky

thumbnail

Kremnické Bane, 14. 7. 2018

V areáli Geografický stred Európy v Kremnických Baniach sme si dňa 14. júla 2018 pripomenuli 26. výročie vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Prvý raz sme si túto historickú udalosť pripomenuli dňa 17. júla 1992, keď bola prijatá SNR. Ešte v ten deň bola v areáli zverejnená prečítaním predsedom SNR Ivanom Gašparovičom prítomným členom vlády, poslancom SNR, predsedom strán a hnutí a širokej verejnosti v počte vyše 1 300 zúčastnených. Prítomná bola aj televízia a rozhlas, ktorí z tohto významného podujatia vysielali do éteru priame prenosy. Vyvrcholením tohto úsilia bol rozpad ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993. Na záver podujatia bola zapálená prvá Ústredná vatra zvrchovanosti a ďalšie vatry sa rozhoreli po celom Slovensku. Následne sme si každoročne v tomto areáli pripomínali uvedenú historickú udalosť zapálením Ústrednej vatry zvrchovanosti, až kým sa nestal ministrom kultúry Milan Kňažko, ktorý toto podujatie zrušil. Matica slovenská v roku 2017 toho podujatie obnovila.
S príhovormi vystúpili za MS to bol predseda MS JUDr. Marián Gešper a predseda MO MS Milan Rybársky. Za spoluorganizátorov starosta Kremnických Baní Juraj Vozár a primátor mesta Kremnica Ing. Mgr. Alexander Ferenčík. Program spestrili vystúpením matičiari, spevácky zbor Collegium CANTUS Banská Bystrica, spevácko-dramatický súbor JESEŇ Partizánske a hudobno-spevácky súbor SUČIANKA Sučany. Na záver bola zapálená 26. Ústredná vatra zvrchovanosti.
Už málokto vie, že tejto významnej udalosti predchádzalo podujatie Prvé vianočné posolstvo Slovákov zo stredu Európy, prednesené a vyslané svetu z tohto priestoru od Kostola sv. Jána Krstiteľa, pred Vianocami v roku 1991, ktorého text si pripomeňme citujem: „A túžba odveká stane sa dnes skutkom. Uprostred Európy je kúsok zeme. Zo západu i severu ju chráni brdo hôr. Medzi nimi sa najvyššie k nebu vypína hrdý Gerlach. Neďaleko odtiaľ je hoľa, ktorú kedysi dávno a dnes už ani nevedno prečo Kráľovou nazvali. Spod nej vyviera štvoro riek. Dve z nich – Hornád a Hnilec tečú slnku oproti a ďalšie dve Váh a Hron, akoby ho na nebeskej ceste stále dobiehali. Po čase sa ich vody miešajú v Dunajskom veľtoku, nesú pozdrav ďalej po Európe. Pozdrav i posolstvo o tom, že v kraji pod Tatrami žije národ Slovákov. Národ, ktorý si za tisíc rokov užil neúrekom biedy, strádania i potupy, tatárske plienenia, turecké vojny, stavovské povstania, revolučné vrenie i doby, keď neprajníci o ňom vyhlasovali, že tohto národa už niet. Ich spupné reči na uhorskom sneme boli však len zbožným prianím, nevyslyšaným! Národ, ktorý kúsku zeme medzi Tatrami a Dunajom hovorí rodná, tu bol, je aj bude! A hrdo sa hlási k životu. Uprostred Európy je kúsok zeme. A uprostred nej je pomyslený bod, ktorý geometri určili za stred kontinentu. Leží tu neďaleko pri Kremnických Baniach. A z neho sa čoskoro rozletí ohňová zvesť a hlahol zvonov. Susedom blízkym i ľuďom vzdialeným. Poletí na sever i juh, východ aj západ. Z nášho kraja nikdy nevzišiel oheň ničenia a zloby. Aj takto oznámi, že sme tu a chceme s každým v dobrom vychádzať.“ Autor textu je Roman Kaliský. O tom, že vyslané posolstvo do éteru zaletelo ďaleko, svedčí skutočnosť, že bolo zaznamenané aj v Ríme. Každoročne sme si na Vianoce tu v kostole pripomínali túto udalosť, spolu s výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky, až kým tieto podujatia tiež neboli zrušené.

Milan Rybársky, predseda MO MS Kremnica
autorom fotografií: Ivan Čillík