Architekt Blažej Bulla sa opäť vrátil do Martina


//Architekt Blažej Bulla sa opäť vrátil do Martina

Asi máloktorý Martinčan sa cestou po pešej zóne zamyslí nad históriou krásnych starých stavieb, ktoré ju lemujú. Nerozmýšľa nad tým, že každá z nich má svoj príbeh. Aj o nich sa nedávno hovorilo v Turčianskej knižnici.

V Turčianskej knižnici v Martine bola nedávno beseda s človekom, ktorý sa Martinu, jeho osobnostiam a pamiatkam s úctou klania – s autorom publikácie Architekt svitajúcich časov – historikom Petrom Hubom. S nasadením, s akým písal svoje dielo, rovnako oduševnene účastníkov podujatia sprevádzal životom a dielom Blažeja Félixa Bullu. Kniha o ňom vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej. Podobu jej vtisol jubilujúci martinský grafik Peter Ďurík. Po úvode, v ktorom vedúci redaktor matičného vydavateľstva Igor Sokolík (mimochodom, potomok ďalšieho významného činovníka predmetných čias Andreja Sokolíka) predstavil autora a rozprával aj o niektorých Bullových realizovaných stavbách, popri ktorých Martinčania chodia podnes, sa slova ujal P. Huba. Pútavo načrtol nielen svoju prácu, opierajúcu sa o dôkladné štúdium historických prameňov vo viacerých kultúrnych inštitúciách a stretnutia s odborníkmi i potomkami slávnych rodov (na prezentáciu prišiel napríklad potomok Halašovcov), ale hlavnú pozornosť sústredil na architekta Bullu. Hovoril o jeho vzťahu k Martinu, o podnetoch jeho práce, ale aj o viacerých súvislostiach opisovanej doby a neľahkého národného života v nej. Hoci o väznení aktérov, o Spolku Živena o obetavosti a súdržnosti v meste a okolí počas augustových slávností. Ale aj o výstave slovenských výšiviek v roku 1887, keď Bulla postavil pavilón a drevenú vežu na základe ľudovej oravskej architektúry, pri tvorbe ktorej aktívne pôsobil aj ďalší budúci významný architekt Dušan Jurkovič. Veľký priestor počas príjemného stretnutia patril, pravdaže, impozantnej stavbe Národného domu, ktorý v čase jej násilného zatvorenia zdatne nahrádzal aj Maticu slovenskú a ktorý dlhodobo prajne „hostí“ Slovenské komorné divadlo. Dôkaz o tom podal aj jeho riaditeľ František Výrostko, ktorý doplnil autorovo rozprávanie o niekoľko zaujímavostí súvisiacich s poslednou rekonštrukciou rešpektujúcou pôvodné Bullove plány a zámery. Bulla okrem svojho vrcholného diela naprojektoval významné martinské budovy – parné kúpele, poschodový dom pre právnika Ambróza Pivku, meštiansku školu, bránu pri župnom dome, výstavný pavilón a vežu pre výstavu výšiviek v Martine, Stoličkovú továreň v Martine, Turčiansky pivovar v Martine, hasičskú strážnicu, rodinné domy v Martine a v okolitých obciach, tehelňu, kolkáreň, ubytovanie pre zamestnancov, kostoly v Ivančinej a v Slovanoch. Bol zároveň aktívnym členom Slovenského spevokolu, písal preň divadelné hry, upravoval piesne. Miloval slovenské ľudové umenie a jeho prvky prenášal aj do návrhov svojich stavieb. Na sklonku života sa venoval navrhovaniu a výrobe nábytku, ktoré tiež niesli jeho pečať – slovenský sloh.

TAŤANA SIVOVÁ, IGOR VÁLEK

[Turčianske noviny; 44/2017; 07/11/2017; s.: 16; TAŤANA SIVOVÁ;IGOR VÁLEK ; Zaradenie: KULTÚRA]

 

2017-11-08T11:31:03+00:008 novembra 2017 |Napísali a povedali o nás|
X