Buďme čestní!


//Buďme čestní!

Rok, ktorý prišiel bez pýtania, dáva nám šancu prežiť ďalších 365 dní tak, ako budeme chcieť, vedieť a vládať. Bude rokom osláv jubileí: dvestodvadsať rokov Moysesa, dvestodesať rokov Kozáčka, dvesto rokov Hurbana, dvesto rokov Radlinského a mnohých ďalších. A budú aj smutné výročia: 150. výročie od rakúsko-maďarského vyrovnania. Veru „maďarského“, a nie „uhorského“, a to nielen preto, že Maďari sa nikdy Uhrami necítili, ale najmä preto, že s Rakúšanmi sa nevyrovnali nijakí „Uhri“ – teda všetci obyvatelia Uhorska, ale len Maďari. Druhého februára 1867 sa začali demontovať aké-také slovenské zisky po vojenskom vystúpení hurbanovcov v rokoch 1848 a 1849. Zavreli slovenské gymnáziá i Maticu, čím sa zdvihli stavidlá tvrdej, neúprosnej a nemilosrdnej maďarizácie. To, že ju Slováci prežili, možno považovať za zázrak. A Slováci prežili aj koniec druhej svetovej vojny, poznamenaný pred sedemdesiatimi rokmi aj rozsudkom smrti nad ich prvým prezidentom.
Sme tu, aby sme pamätajúc na minulosť, ale aj prekračujúc jej limity stavali našu budúcnosť ako miesto pre život a činy našich potomkov. Aby sme slovenský život posúvali dopredu a aj do výšin. Aby sme ho udržali taký, aký sa bude páčiť nám, a nie kadekomu inému, kuvikom s pestrým liberálnym perím. Aby sme udržali naše tradície, aby nám nikto v budúcnosti nezakazoval napríklad sláviť Vianoce, stavať betlehemy či stromčeky na námestiach.
Dokážeme to vtedy, ak budeme čestní. Ak sa naše skutky nebudú líšiť od slov, na čo sa už pozabudlo vo veľkej i v malej politike. Ak áno bude znamenať áno a nie – nie, vtedy prinavrátime ešte väčší kus dôvery v Maticu, ako sa nám to darilo dosiaľ.
Mňa a cezo mňa aj Maticu vyzval na to jeden vzácny muž, ktorý v istom čase z Matice, ktorá sa vtedy väčšmi začala starať o peniaze ako o národ, vycúval, ale vlastencom podľa skutkov ostal. Buďme čestní a možno sa k nám vráti onen muž i iní muži a ženy, a objavia nás aj mladí, takí kritickí ku všetkému nečestnému. Dokážme spoločne, aby sa čestnosť stala súčasťou našich každodenných skutkov. Na to treba mať dobrú vôľu a vo svojej blízkosti ľudí, ktorí vedia vycítiť smútok za naším úsmevom, lásku za naším hnevom a zmysel pre dobro za naším tichom.

 

Marián TKÁČ,
predseda Matice slovenskej

2017-02-09T08:03:57+00:002 februára 2017 |Očami Matice|
X