„Chcem spáchať akýsi literárny hriech“ – umelecké krédo Jána Červeňa


//„Chcem spáchať akýsi literárny hriech“ – umelecké krédo Jána Červeňa

,Básnik a prozaik – Marián Grupač predstavil v piatok 7. 11. 2014 na Bibliotéke – knižnom veľtrhu, 3 publikácie, ktoré majú spoločného vydavateľa a hlavne spoločnú zásadná myšlienku.

Ján Červeň : Chcem spáchať akýsi literárny hriech – z osobných denníkov autora 1935-1940.
„ Ide o výber osobných denníkov tohto autora, ktorý zomrel ako 23-ročný v r. 1942. Kritikmi označovaný ako nádejný prozaik, ktorý nestačil rozvinúť svoj literárny talent ani potenciál do takej miery, aby zanechal po sebe niečo viac.

Červeňov debut uzrel svetlo sveta v roku 1942, žiaľ po smrti autora, zásluhou Matice slovenskej v edícii Knižnica Slovenských pohľadov. Boli tu zaradené novely: Divé vtáča, Zlomený kruh, Prorok, Modrá katedrála a Svätá žiara. Ľudovít Fulla vyhotovil návrh obálky diela.

Denníky nie sú neznáme, naposledy vyšli knižne v r. 1998 vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, s názvom Modrá katedrála, kde boli predstavené Červeňove prózy, aj naslávnejšia novela, podľa ktorej bola pomenovaná aj celá kniha.,
Denníku sú aj zdigitalizované na www.sme.sk v Zlatom fonde.
Priniesli sme nový pohľad na Jána Červeňa na jeho osobu, na jeho súkromie, pretože denníky sú spracované trochu inak.
Zachovali sme autencitu, tzn. nie sú upravené gramaticky ani jazykovo. Ponechali sme pôvodný inverzný slovosled, niektoré staré slová sú pod čiarou vysvetlené, aj niektoré skratky, ktoré nechcú prezradiť niekoho meno – sú vysvetlené…aj týmto jeho denníky získali opäť iný rozmer.

Výber obsahuje aj ukážky jeho poézie. Básne J. Červeňa nemajú príliš umeleckú, estetickú hodnotu, ale skôr dokumentačnú hodnotu. V tejto knihe sú uvedené jeho rukopisy básní, aj ich prepis. Kniha obsahuje aj doslov z pera Petra Cabadaja.

Je to zaujímavé čitanie, je to najintímnejšia, najdôvernejšia i najúprimnejšia výpoveď ľudskej bytosti, ktorá tuší, že jej čas sa kráti … Chlapca, mladého muža, ktorý sa vie zamilovať, rozcítiť pre otázky literatúry. Dnes sa može zdať písanie denníkov ako anachronizmom, akt introvertnej dekadencie. Práve dnes, dochádza k renesancii denníkov. Čo sú elektronické blogy? Sú to denníkové záznamy, ktoré si vedú známe osobnosti, ale aj menej známe osobnosti. Vedú si ich širšie masy, vedome sa vyjadrujú k svetu okolo sebe, písaným slovom dávajú najavo postoj k svetu, čo ich trápi, čo majú radi… Týmto Jána Červeňa môžeme považovať za „pioniera“ blogu, čiže blogera?

,To nie, jeho denníku sú krehké. Ako prozaik mal veľmi blízko k lyrickej polohe. To sa odzrkadľuje v jeho próze.
Knižka vznikla ako ďalší projekt, ktorý inicioval Slovenský literárny ústav MS v Martine v edícii Modrá katedrála, v spolupráci s Vydavateľstvom Matice slovenskej v Martine. Edícia je venovaná mladým začínajúcim slovenským autorom.

Ilustrácie v knižke boli vytvorené študentom ŽU – Danielom Kozlíkom, vidieť, sú iné!
Dávame priestor mladým, novým autorom rôznych prúdov, v dnešnom zvláštnom prostredí, kde je dôležitejšie, kto s kým sa rozpráva! A stáva sa, že najväčší kritici sú tí, ktorí toho príliš za sebou moc nemajú…“
Pilotným projektom bola knižka Romana Beňa: Vrstvenie, ktorú odprezentoval sám autor v závere stretnutia ako člen bratislavského klubu BRAK.
Nasledoval rozhovor poetky Oľgy Gluštíkovej, ktorej prvotina s názvom Uložená do stromov, vyšla minulý rok. Bola výstupom z literárnej súťaže – O Cenu o J. Červeňa. Víťaz tejto súťaže je odmenený finančnou cenou a vydaním vlastnej debutovej knihy vo Vydavateľstve MS v Martine.
Taktiež knižka Uložená do stromov bola skrášlená vďaka mladej ilustrátorky Márie Fúčelovej , ktorá je aj autorkou loga edície Modrá katedrála.
Tak sa tal Ján Červeň sa stal „garantom“ a patrónom novej knižnej edície.
Oľga Glušíková je rodáčkou z Oravy. Za 5 rokov napísala približne 70 básní. Jej tvorba bola ocenená na rôznych súťažiach, naposledy Cenou Rudolfa Fabryho.
Ako uviedla autorka, jej tvorba mala vývin. Myslí si, že človek musí padnúť na kolená, aby písal lepšiu poéziu. Dobrá báseň sa rodí väčšimi z bolestí, z negatívnych emócií, je potrebné niečo nažiť, aby človek dostal zo seba výpoveď, ktorá pomôže človeku. Mdlá báseň, bez chuti, bez zápachu, na takú sa rýchlo zabudne, nie je dobrá.
Je presvedečná, že ako niekto potrebuje k životu vieru, filozofiu, niekto potrebuje poéziu. Poézia je určitá životná filozofia, pohľad na svet . Bez poézie by bol život plochý, jednorozmerný,, masový. Založený na slepom príjmaní všetkého dookola.
M. Grupač poznamenal: „Poézia nikdy nebola záujmová, terčom zájmu širokých más. Básnikovi sa málokedy podarilo zaplniť štadióny.. . Existujú určití slávni, populárni básnici, bohužiaľ na Slovensku takýto prípad nenastal. Nemali by sme si mýliť básnika, s človekom, ktorý je svedomím národa. Každý je svedomím samému sebe. Poézia je intímna záležitosť, úspech skôr nepríde, skôr výsmech a opovrhnutie,či nezáujem. Prečo sa básne vôbec píšu? Pomaly ich čítajú len tí, ktorí ich píšu…
O. Gluštíková si myslí, že aj keď jeden jediný čitateľ si ju nájde, potrebuje ju, je to úspech!
M. Grupač: „Poézia je výsledok emociálneho prežívania, výsledok duševnej činnosti autora. Podľa názora Ivana Kadlečíka , poézia je predovšetkým produktom intelektu, vedomého, zveľaďovaného. Inteligenciu má každý človek danú, získanú až intelekt je spôsob ako spracovať a využiť svoju intelegenicu. Poézia predpokladaá čitateľa istej intelektuálnej úrovni, ak sa to nepodarí, nefunguje to. Poézia nie len výhradne o citoch, pocitoch, vášní, splanutí, ale určitujúcim momentom aj intelekt. Poézia má svoje pravidlá, veršovanky, to nie je poézia…“
Viac o poézií aj o inom diskutovali členovia literárneho klubu BRAK.

Na záver zopár myšlienok J. Červeňa:
Šťastie človeka spočíva v tvorení …
Inšpiráciu nachádza autor len v reálnom každodennom živote, ale – a často najmä – v knihách, v tom, čo čítal. V knihách sa naučí byť človek spisovateľom.
Talent je povahy čisto intelektuálnej a že sa zakladá výlučne na intenzite intelektu.

Bratislava, 7. 11. 2014

Iva Poláková

2015-06-09T11:11:03+00:0018 mája 2014 |Bratislavský kraj|
X