Ďalšia hodnotná kniha z Vydavateľstva MS

thumbnail

Martin, 24. 10. 2017

V utorok 24. októbra podvečer patrila konferenčná sála Turčianskej knižnice v Martine spomienkam na významnú osobnosť nielen rýdzo martinských, ale aj dôležitej časti celých slovenských národných dejín. Na významného architekta a organizátora národného života, Oravca s veľmi blízkym vzťahom k niekdajšiemu Turčianskemu Sv. Martinu, Blažeja Bullu. Nedávno totiž agilné Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo hodnotnú monografiu o ňom s názvom Architekt svitajúcich časov – Blažej Felix Bulla. Pomerne početnému obecenstvu ju prišiel predstaviť ďalší Oravec so silným vzťahom k súčasnému Martinu a jeho bohatej histórii, zaplnenej významnými osobnosťami, udalosťami aj stavbami, spisovateľ (dlhodobo aktuálne riaditeľ Oravskej knižnice A. Habovštiaka) Peter Huba. Po úvode, v ktorom vedúci redaktor matičného vydavateľstva Igor Sokolík (mimochodom potomok ďalšieho významného činovníka predmetných čias Andreja Sokolíka) predstavil autora a rozprával aj o niektorých Bullových realizovaných stavbách, popri ktorých Martinčania chodia podnes, sa slova ujal P. Huba. Pútavo načrtol nielen svoju prácu, opierajúcu sa o dôkladné štúdium historických prameňov vo viacerých kultúrnych inštitúciách a stretnutia s odborníkmi i potomkami slávnych rodov (na prezentáciu prišiel napríklad potomok Halašovcov), ale hlavnú pozornosť sústredil na architekta Bullu. Hovoril o jeho vzťahu k Martinu, o podnetoch jeho práce, ale aj o viacerých súvislostiach opisovanej doby a neľahkého národného života v nej. Hoci o väznení aktérov, o Spolku Živena o obetavosti a súdržnosti v meste a okolí počas Augustových slávností. Ale aj o výstave slovenských výšiviek v roku 1887, keď Bulla postavil pavilón a drevenú vežu na základe ľudovej oravskej architektúry, pri tvorbe ktorej aktívne pôsobil aj ďalší budúci významný architekt Dušan Jurkovič. Veľký priestor počas príjemného stretnutia patril, pravdaže, impozantnej stavbe Národného domu, ktorý v čase jej násilného zatvorenia zdatne nahrádzal aj Maticu slovenskú a ktorý dlhodobo prajne „hostí“ Slovenské komorné divadlo. Dôkaz o tom podal aj jeho riaditeľ František Výrostko, ktorý doplnil autorovo rozprávanie o niekoľko zaujímavostí súvisiacich s poslednou rekonštrukciou rešpektujúcou pôvodné Bullove plány a zámery. Skrátka, ako je zápas o národné prežitie v posledných desaťročiach 19. a prvých desaťročiach 20. storočia je nerozlučne spojený s menom Blažeja Bullu, ako je uvedené v hodnotnej knihe, tak aj tvár Martina podnes.

Text a foto: Igor Válek

článok neprešiel jazykovou úpravou


Spisovateľ Huba hovorí o hodnotnej knihe
venovanej architektovi Bullovi