Deň „Dobre vedieť“


//Deň „Dobre vedieť“

TLAČOVÁ SPRÁVA K PODUJATIU

Názov podujatia: Deň „Dobre vedieť“

Usporiadateľ: Dom Matice slovenskej

Miesto konania: Malá galéria DMS, Rázusova 33, 984 01 Lučenec

Termín: 21.02. 2017 od 09.00 do 15.00 hod.

Autor: Alena Rezková

Názov správy: Medzinárodný deň materinského jazyka

Dvadsiaty prvý február je od roku 1999 vyhlásený UNESCOm a Organizáciou spojených národov (OSN) za Medzinárodný deň materinského jazyka. Týmto dňom si máme pripomenúť dôležitosť rodnej reči, ktorá je kultúrnym dedičstvom každého národa. Ďalším cieľom tohto dňa je poukázať na pestrosť svetovej jazykovej palety a pripomínať si potrebu zvyšovania povedomia o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, a že menšie národné jazyky nemôžu byť nahradené silnejšími a väčšími.

Pri tejto príležitosti sa v Dome Matice slovenskej v Lučenci bude konať podujatie, kde návštevníci budú mať možnosť si tento medzinárodný sviatok pripomenúť formou zábavného kvízu a krátkou anketou. Každý účastník tejto akcie dostane malý darček.

Pri hľadaní prvotnej stopy, smerujúcej k vyhláseniu tohto sviatku dostali by sme sa do Ázie, presnejšie do Bangladéša a roku 1952. Tu sa práve 21.februára konala demonštrácia študentov žiadajúcich uznanie bengálčiny ako jedného z národných jazykov v Pakistane. Prezentácia tejto myšlienky sa však skončila streľbou polície.
A veru ani naša materčina to nemala na ceste svojím formovaním jednoduché a čakalo ju niekoľko míľnikov a prelomových okamihov, ktoré poznáme z učebníc, či zápalistého výkladu učiteľa. Bez toho, aby záležitosť nášho jazyka bola pre niekoho niekedy dôležitá, by sme dnes len ťažko poznali to nádherné slovo mamička, či vyznávali si lásku ľúbozvučným – ľúbim ťa. No a práve deň, akým je Medzinárodný deň materinského jazyka je tu na to, aby nám pripomenul, že ten Cyril a Metod, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr a ďalší, to neboli len notoricki známi páni z literatúry, či dejepisu. Ale osobnosti, vďaka ktorým si naša slovenčina našla, aj keď možno maličké, ale predsa miesto na už spomínanej palete jazykov.
Nie, nemusíme práve skladať oslavné rýmy, ani pamätať si všetky životopisy národovcov. Stačí, ak si budeme jazyk, v ktorom sme vyslovili naše prvé slová ctiť a považovať za ten najvzácnejší. A nezanevrieme naň. Lebo aj keď sa s múdro hovorí, že koľko rečí vieš, toľko krát si človekom, predsa len materinský jazyk je len jeden. Materinský jazyk je najvzácnejším darom od našich predkov. Je darom od tých najbližších, od mamy a otca. Je jazykom, ktorým sa nám mama prvýkrát prihovorila, ktorým nám starí rodičia čítali rozprávky a tiež jazykom, ktorým sme vyslovili naše prvé slová. Jazyk, v ktorom slovami vyjadrujeme svoju bolesť i radosť, smútok i smiech.

Lingvista Ken Hale povedal: „Keď jazyk zomrie, stratíme veľké intelektuálne bohatstvo, ako keby hodili bombu na múzeum v Louvri.“

2018-11-08T18:01:41+00:0018 februára 2017 |Nezaradené|
X