Deň vojnových veteránov – Čierny Balog 11. novembra 2018


//Deň vojnových veteránov – Čierny Balog 11. novembra 2018

Čierny Balog, 11. 11. 2018

Každoročne si 11. novembra pripomíname ukončenie bojov Veľkej vojny, dnes nazývanej 1. svetovej vojny (1914 – 1918). Na vojne sa podieľalo 65 miliónov vojakov, z ktorých 9 miliónov prišlo o život a 20 miliónov bolo ťažko ranených. Ukončenie tohto utrpenia si svet pripomína ako Medzinárodný deň vojnových veteránov.
Tohtoročné 100. výročie tohto dňa má osobitný význam – znamenal rozpad porazenej rakúsko-uhorskej monarchie. Na jej troskách vznikali nové štáty.
Len pred pár dňami sme si na celoslovenských oslavách v meste Martin pripomenuli tiež 100. výročie Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili do spoločného štátu Čechov a Slovákov – do novovznikajúcej Česko-Slovenskej republiky. Bol to medzník k dnešnému samostatnému Slovensku.
Nová republika začala vznikať v chaose a krvi. Chudoba, hlad, masové choroby (Španielska chrípka). Do vojny narukovalo okolo 450 000 Slovákov, z nej sa už nevrátilo 70 000 mužov. Každá rodina verila, že jej syn, manžel sa ešte vráti, možno je v zajatí a keď sa vráti, pomôže boriť sa s ťažkosťami. Mnohí síce prišli, ale s trvalými následkami, ako kaliky.
Zaspomínať si na tieto kruté časy nielen na bojiskách, ale aj v zázemí sa aj tohto roku podujali zástupcovia 115-člennej ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Čiernom Balogu a obec Čierny Balog, na čele so svojím čerstvým staronovým starostom Františkom Budovcom. Spomienkové stretnutie sa uskutočnilo 11. 11. 2018 o 11. h pri monumentálnom Pamätníku padlých v 1. svetovej vojne, neďaleko priečelia obecného úradu. Na pomníku je z troch strán do mramoru vytesaných 137 mien – obetí Veľkej vojny, zo všetkých 13 osád obce.
Zaspomínali aj na navrátilcov. Dňa 3. novembra 1918 asi 500 mužov z Čierneho Balogu a Hronca sa vracalo domov – odzbrojení, podgurážení, revolučne naladení. Nezmyselná vojna ich obrala o lásku a mladosť, potrebovali sa za to na niekom vyvŕšiť a orabovať. Vojna z nich urobila dravcov. Alkoholom podkutí útočili na obchodníkov, krčmárov, farárov, úradníkov, horárov… Aj mladá rodáčka Alžbeta Gwerková-Gollnerová (narodená 19. 10. 1905 Čierny Balog) sa stala sirotou. Jej otec Karol Gollner obecný notár, chcel proti nim úradne zasiahnuť, aby sa rozišli. Stalo sa mu to osudné. Matka Otília, rodená Holéczyová, si muža bránila, dobili ju pažbou pušky a manžela zastrelili.
Alžbetu prichýlila babka. Talentované dieťa vyštudovalo na Sorbone v Paríži a stalo sa významnou vedeckou pracovníčkou. Napokon zakotvila v Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Tu si našla aj manžela Edmunda Gwerka, miestneho umelca, maliara. Počas druhej svetovej vojny pracovala v ilegalite. Za účasť v SNP ju fašisti popravili 18. 12. 1944 v Kremničke. Mesto Banská Štiavnica pomenovalo po nej ulicu a v súčasnosti spolupracuje na filme o jej životnom príbehu.
Zaspomínali aj na vojnového invalida Antona Kováčika (Richtárove (* 1885 – † 1941), ktorý vo vojne prišiel o ľavú nohu, ale i napriek tomu bol roku 1920 zvolený za prvého richtára Čierneho Balogu v novej Česko-Slovenskej republike.

Priebeh podujatia si môžete pozrieť na priloženej fotoprezentácii:

https://photos.google.com/share/AF1QipPQnlJ_RHGM98e7S6MnwtUDy0cCSZTB93f44tP0MrCXOZt_C6m0nA3Zn32dQhXAbA?hl=sk&key=WkRQYkR1QmZKREg1dm5PWlNxaVhBSWxZYU1ia1lR

Text a foto: Milan Kováčik,
predseda ZO č. 2 SZPB v Brezne

2018-11-27T15:15:23+00:0013 novembra 2018 |Banskobystrický kraj|
X