Dvakrát oplakaný, ale stále živý v spomienkach


//Dvakrát oplakaný, ale stále živý v spomienkach

Kamenná Poruba, 10. 11. 2018

Matičiari z Kamennej Poruby pri Vranove nad Topľou si už tretí rok po sebe uctili svojho rodáka a vojnového veterána Mjr. Jozefa Serafina, a to položením vencov k jeho pamätnej tabuli a futbalovým zápolením. Rodák z Kamennej Poruby sa narodil 3. februára 1922 a ako 20-ročný narukoval do slovenskej armády. Po päťmesačnom výcviku bol odvelený na východ do Bieloruska bojovať proti Rusom. Osud však nechcel, aby mladý Porubčan bojoval so slovanskými bratmi. Hneď pri transporte starými vozňami vystlanými slamou sa ich vlak v Bielorusku vykoľajil vďaka míne. Slovenskí vojaci prežili len vďaka tomu, že ich bieloruskí vojaci ušetrili. Pred nimi idúci vlak s nemeckými vojakmi mal však iný osud. Bielorusi ich vystrieľali do jedného muža. Keďže slovenská divízia sympatizovala s bieloruským národom, odvelili ju do Talianska. Tam mladý Jozef takmer zahynul po americkom kobercovom bombardovaní. Našťastie, bomba ktorá dopadla len niekoľko krokov od neho, zázrakom nevybuchla. Neskôr prebehol na druhú stranu frontu, kde so svojou skupinou narazili v talianskych horách na partizánov. Tí im pomohli nájsť organizované jednotky anglickej armády. Potom sa začal písať nový príbeh, avšak rodina mladého vojaka v tom čase dostáva kufor s osobnými vecami mladého Jozefa a všetci si mysleli, že je mŕtvy. Mladý Jozef sa stal príslušníkom západnej spojeneckej armády. Bojoval v Afrike v Alžírsku, kde sa dozvedel od juhoslovanských partizánov o Slovenskom národnom povstaní. To mu dodalo energiu k ďalším bojom. Zúčastnil sa aj na obliehaní francúzskeho Dunkerque. Keď sa vrátil domov jeho otec, Michal už nežil. Zabil ho delostrelecký granát. V jeho tele uviazlo 12 črepín. Brat Jozefa Serafina, Bartolomej, sa zúčastnil na kladení vencov pri pamätníku aj tento rok 10. novembra. Spomínal na brata ako sčítaného, čestného a národne orientovaného človeka. Sám Bartolomej porozprával prítomným svoje zážitky z 2. svetovej vojny. Ako 8-ročný unikol viackrát smrti. Raz mu guľka tesne preletela okolo hlavy, druhýkrát zas utiekol nemeckému vojakovi pomedzi nohy. Dokonca zaspieval úryvok pesničky, ktorou si mladý chlapci zlepšovali náladu. Vráťme sa však k jeho najstaršiemu súrodencovi. Po vojne sa Jozef presťahoval do Česka, kde pracoval ako dispečer v dopravnom podniku v Moste a Litvínove. Prežil obdobie prenasledovania príslušníkov západného odboja a kresťanov zo strany komunistov. Napriek tomu sa stretával a poskytoval pomoc osobnostiam gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi. Jozef Serafin vo veku 80 rokov dostal povýšenie za vojnové zásluhy na majora Českej armády. V roku 2004 dokonca dostal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, spojené s udelením titulu Rytier čestnej légie Francúzskej republiky z rúk vtedajšieho prezidenta Jacquesa Chiraca. Vo veku 84 rokov mu obec Kamenná Poruba udelila čestné občianstvo. Zomrel v Prahe 11. septembra 2006 a tu je aj pochovaný. Odkaz Mjr. Jozefa Serafina však ostáva v mnohých srdciach. Som hrdý, že sa v Kamennej Porube narodila osobnosť tak silne národne a kresťansky cítiaca. Mladí matičiari z Kamennej Poruby teda majú silný pozitívny vzor. Možno aj vďaka tomu porazili všetkých súperov a tohto roku turnaj na počesť Mjr. Jozefa Serafina vyhrali. Ďalej sa na futbalovom zápolení zúčastnili sympatizanti a členovia Matice slovenskej z obcí Davidov a Sečovská Polianka. Štvrtým tímom boli futbaloví vyslúžilci z Kamennej Poruby, na čele s prezidentom futbalového klubu Dušanom Bartkom, ktorý pomáhali aj pri organizácii podujatia. Na podujatí sa zúčastnil taktiež vedúci oblastného pracoviska Miroslav Gešper, členka krajskej rady Janka Gešperová, predseda odboru Mladých Matičiarov z Giraltoviec, brat majora Jozefa Serafina Bartolomej Serafin a ďalší.

Mgr. Martin Hajník
pracovník ČÚ MS

 

 

2018-11-27T15:49:15+00:0015 novembra 2018 |Prešovský kraj|
X