Francúzi so Slovenskom v srdci Kapitoly z činnosti slovenských krajanov vo Francúzku

thumbnail

V deväťdesiatych rokoch som s priateľmi pomerne často hrával v ruskej reštaurácii Douchka v Paríži. A tam sme sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi prvýkrát stretli, keď počas prestávky hudobnej produkcie k nám podišiel muž a vtedy ešte lámanou slovenčinou mi ponúkol spoluprácu s krajanským súborom Nádeje Paríž. Bol to Daniel Compagnon, vedúci menovaného súboru.
Začali sa spoločné skúšky a vystúpenia s francúzskymi priateľmi, ale i spoločenské stretnutia s členmi Spolku Čechov a Slovákov vo Francúzsku, ktorý je zriaďovateľom súboru. Nezabudnuteľné boli súborové posedenia v jedinej parížskej československej reštaurácii Dolina rodiny Lesákových s typicky českým knedlo, vepřo, zelo, hovädzím gulášom a plzenským pivečkom. Následne boli nadviazané vzťahy i medzi folklórnymi súbormi Naděje a Chemlon Humenné, ktoré sa pretavili do viacerých spoločných projektov vo Francúzsku – v Paríži, Montpellier, Toulouse, Noirmoutier, v Čechách v Rožnově pod Radhoštěm, v Grécku v Aténach a i na Slovensku.
Čo ma na spoločných skúškach zarazilo, bolo zloženie tohto kolektívu, ich pekné medziľudské vzťahy, ale najmä ich nádherný vzťah ku slovenskému folklóru. Členovia súboru boli potomkovia Čechov a Slovákov, ktorí emigrovali do Francúzska ešte pred 1. svetovou vojnou, súčasní emigranti, ich rodinní príslušníci a ich francúzski priatelia. Raz týždenne sa stretávajú v Meudone a dochádzajú z okruhu niekoľko sto kilometrov, napr. Sonia Compagnon až z Marseille. Repertoár tohto krajanského česko-slovenského folklórneho súboru je obrovský. Pozostáva z najkrajších českých, moravských tancov a spevov, ale základom ich programu je slovenský folklór zo západného, stredného i východného Slovenska. Je pozoruhodné, že členmi tohto súboru sú aj ľudia, ktorí slovenčine vôbec nerozumejú. napriek tomu vydali už svoje 4. CD so slovenskými a českými piesňami. Pozoruhodná je i ich tradícia, v minulom roku v novembri sme boli pozvaní na oslavy už 65. výročia založenia krajanského súboru Nádeje Paríž.
Významnou udalosťou boli aj oslavy ešte predminulého roka. Pozostávali z prípravy dramaturgie osláv, výberu folklórneho materiálu, nácvikov tancov a spevov. Súčasťou príprav bolo aj vydanie nového CD. Bolo zamerané na piesňový materiál folklórnych oblastí východného Slovenska – na spevy Šariša, Spiša, Zemplína, Abova, ale súčasťou boli aj rusínske piesne z oblasti Uble a Ruskej Poruby. Hudobné podklady nahrali muzikanti z FS Chemlon a Súkromnej umeleckej školy Kudlovská Humenné na Zemplíne, spevy dohrala spevácka skupina FS Nádeje a jej sólisti vo zvukovom štúdiu v Paríži. Z nedávnych udalostí treba spomenúť aj minuloročné oslavy založenia súboru. Tie sa uskutočnili v Bagneux pri Paríži. Dramaturgia programu slávnostného koncertu vychádzala z príbehu lásky Francúzky a Slováka, ktorí sa stretli na Champs Elyseés. Osud ich rozdelil a mladá Francúzka sa vydala hľadať svojho milého. Prechádza rôznymi regiónmi Čiech a Slovenska a vďačným divákom sa v podaní domáceho súboru i hosťujúcich folklórnych kolektívov Detského súboru slovenskej školy Margarétka z Paríža, Sokol z Paríža, Mostár z Brezna a Chemlon z Humenného predviedli tance a spevy rôznych českých, slovenských a rusínskych regiónov. Záver skončil happy endom – Svadbou z Margecian. Účinkujúcich spevákov a tanečníkov sprevádzala ľudová hudba FS Chemlon Humenné a parížsky harmonikár Philippe Naudot. Scenár a réžia Tania Compagnon, konferans Daniel Compagnon a Michel André.
Vrcholom podujatia bol krst CD – „Nádeje si štrngajú na Východe“. Krstilo sa pravou „východňarskou“ slivovicou a účastníkmi obradu boli autor hudobných úprav Mgr. Miroslav Kerekanič, vedúci súboru Daniel Compagnon a členky speváckej skupiny Nádeje. Samotný krst CD hudobne uviedol blok rusínskych piesní vynikajúcej, už nebohej rusínskej speváčky Márie Čokynovej z Uble, ktorý účinkujúci venovali jej nedožitým 70. narodeninám.
V závere podujatia odzneli zdravice. Členom súboru zablahoželali miestni funkcionári, zástupcovia českej a slovenskej ambasády, priatelia z družobných súborov, pozdravný list predsedu Matice slovenskej JUDr. Mariána Gešpera v zastúpení odovzdal doc. Vladimír Marušin, ArtD., a prínos členov Nádeje k udržiavaniu slovenského kultúrneho ducha vo Francúzsku ocenil vo svojom príhovore predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Ján Varšo, CSc., ktorý zároveň odmenil Daniela Compagnona Pamätnou medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri príležitosti jeho 70. narodenín v roku 65. výročia založenia FS Nádeje.
Čím sú „Nádejáci“ výnimoční? Nuž svojím hlbokým vzťahom ku Slovensku. Na ich príklade si môžeme uvedomiť neskutočnú silu pôvodnej slovenskej ľudovej kultúry. Hoci mnohí z ich členov nerozumejú a nehovoria slovensky, spievajú, a to dokonca v rôznych dialektoch piesne z celého Slovenska, tancujú naše tance, zakúpili si slovenské kroje a propagujú našu národnú ľudovú kultúru nielen na podujatiach krajanov a Slovenského veľvyslanectva v Paríži, na mnohých podujatiach vo Francúzsku, ale i na festivaloch po celej Európe. Nerobia to zo zištných záujmov, ba naopak, sami si svoju záľubu financujú a vedú k nej i svoje deti, príbuzných, priateľov. Hoci majú francúzske pasy, francúzsku štátnu príslušnosť a mnohí aj francúzske korene, srdiečka majú slovenské. A tým by mohli byť príkladom pre mnohých našich slovenských dejateľov v oblasti spoločenského i hospodárskeho života, kultúry i politiky. Sú to Francúzi so slovenským srdcom a so Slovenskom v srdci. Keby takýchto ľudí a takýchto súborov bolo viac!

Miroslav Kerekanič
člen Výboru MS