I. Sedlák – odišla veľká osobnosť a vzácny človek


//I. Sedlák – odišla veľká osobnosť a vzácny človek

 

 Medzi významné postavy literárneho, kultúrneho i matičného života na Slovensku patril prof. I. Sedlák. Ako vedecký pracovník sa sústreďoval na literárnohistorickú a múzejnú činnosť. Nemožno opomenúť ani jeho vedecko-pedagogické aktivity, zviazané s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a osudovou láskou pre I. Sedláka sa stala jeho pôsobnosť v Matici slovenskej (MS) v Martine.

 Životné osudy

 Imrich Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove. V rokoch 1953 – 1957 študoval na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej. Po jej skončení pôsobil v r. 1957 – 1959 ako profesor na strednej škole v Prešove, v r. 1961 – 1971 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika, v r. 1968 – 1970 vykonával aj funkciu prodekana. Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal v roku 1966 a doktor filozofie (PhDr.) v r. 1967. V roku 1968 sa habilitoval na docenta slovenskej literatúry.

 Sedlákove životné osudy narušil 21. august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Po nej ho komunistická moc perzekvovala súdne. Preňho to znamenalo v r. 1971 nútený odchod z prešovskej fakulty a z matičného hnutia, pričom normalizátori mu určili pracovnú pozíciu v múzeu v Prešove. Po rozličných peripetiách napokon r. 1976 zakotvil v MS v Martine, ktorej ostal verný do svojej smrti. V roku 1994 ho prezident SR vymenoval za profesora v odbore dejiny slovenskej literatúry. Súbežne pôsobil v r. 1998 – 2005 aj v pozícii vedúceho Katedry slovakistiky na Filologickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, zastával i funkciu jej prodekana. Neraz spletité a zložité životné osudy I. Sedláka osvetľuje jeho autobiografická kniha Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote (2011).

 Prof. I. Sedlák zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 2. októbra 2016 v Univerzitnej nemocnici v Martine. Pochovali ho 7. októbra 2016 na martinskom Národnom cintoríne.

 Dubčekovská jar a normalizácia

 Na Valnom zhromaždení MS 10. augusta 1968 v Martine sa I. Sedlák stal matičným podpredsedom. Za predsedu MS bol vtedy ustanovený Laco Novomeský. Hoci valné zhromaždenie prijalo dokument Ohlas k slovenskému národu, ktorým sa matičné hnutie prihlásilo k demokratizačným pohybom, situácia sa vyvíjala iným smerom, najmä po zásahu vojsk Varšavskej zmluvy. Na začiatku okupácie Československa po 21. auguste 1968 pôsobil I. Sedlák v matičnom ústredí v Martine, kde redigoval Národné noviny a zabezpečoval celý chod MS, ktorá sa naďalej snažila pracovať na reformných princípoch. Za túto činnosť začali r. 1970 I. Sedláka trestne stíhať za údajné „hanobenie republiky a jej predstaviteľov“, za čo mu bol v zinscenovanom politickom procese 2. júla 1971 Okresným súdom v Martine vymeraný šesťmesačný podmienečný trest. Počas procesu normalizácie na začiatku 70. rokov sa totalitná moc na I. Sedlákovi vŕšila politicky, profesijne i súdne. V r. 1971 mu normalizátori určili pracovnú pozíciu v prešovskom múzeu.

 K paradoxom doby patrilo i to, že komunisti sa postarali o jeho odchod z Prešova a etablovanie sa v Martine, čo dokumentujú i Sedlákove spomienky: „Na prvom mieste spomeniem vtedajšieho predsedu Vladimíra Mináča, vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka a jeho námestníka Olivera Rácza, ktorí tichým súhlasom presadili, že od 1. augusta 1976 som sa stal interným pracovníkom MS.“

 Po prechode do MS v Martine pracoval I. Sedlák na úseku literárneho múzejníctva, kde sa orientoval najmä na realizáciu stálej expozície Literárneho múzea.

 Usadil sa v Belej

Počas pracovných návštev v Martine sa I. Sedlák bližšie zoznámil s Vierou Kováčikovou, pracovníčkou MS. Zosobášili sa 10. októbra 1974 a ich spoločným bydliskom sa stala Kováčikovská vila na Koceľovej ulici číslo 7 na martinskej Ľadovni. V r. 1974 – 1976 dochádzal I. Sedlák na týždňovky do Prešova, až po uzavretí pracovného pomeru v MS sa v Martine usadil natrvalo.

Súčasne si v Belej kupuje Valockých chalupu so záhradou – dom číslo 293, ktorý sa po renovácii stáva jeho útulným spisovateľským zázemím. Sám na to spomína: „V Belej som si vytvoril príjemné prostredie, po rodnej Červenici to bol môj druhý domov, stal som sa tu rovnocenným občanom.“ K tejto obci citovo priľnul tak, že, spracoval Dejiny požiarnického zboru v Belej a najmä zostavil rozsiahlu vlastivednú monografiu Belá – Dulice, ktorá vyšla roku 2006. Obec Belá menovala I. Sedláka za svojho čestného občana, rovnaký titul mu udelili Mošovce za propagáciu života a diela mošovského rodáka Jána Kollára.

 Po novembri 1989

 Na prelome r. 1989/1990 I. Sedlák vystupoval na verejných aktívoch, kde nastoľoval otázky spojené s perspektívou ďalšieho vývoja MS. V januári 1990 ho minister kultúry SR Ladislav Chudík menoval za prvého ponovembrového správcu MS. Sám I. Sedlák tieto udalosti komentuje slovami: „V období nežnej revolúcie som bol v skupine, ktorá presadzovala nové pomery v MS vo všetkých zložkách jej pôsobenia. Nastalo obdobie mnohých rokovaní, diskusií, viacerých celomatičných zhromaždení a bol predložený ministerstvu kultúry návrh na riešenie problémov v MS. Pracovná skupina na čele s Blažejom Belákom ma navrhla za správcu MS a po schválení ma do funkcie uviedol na pôde MS minister… Nové pomery v spoločnosti si vyžiadali zmeny v štruktúre, obsahovej náplni a v programe MS. Tieto zámery sme spolu s vedeckým tajomníkom konštruktívne a cieľavedome riešili vo všetkých oblastiach MS.“ Od r. 1992 pôsobil I. Sedlák vo vedúcich vedeckých funkciách v MS a súčasne v r. 1990 – 2013 bol nepretržite členom matičného výboru.

 Odkaz prof. Imricha Sedláka

 Prof. Imrich Sedlák vyše päťdesiat rokov aktívne účinkoval v slovenskom národnom živote. Keď sme už pri číslach, nemožno nespomenúť, že je autorom 28 monografií a vyše stovky vedeckých štúdií, že zostavil okolo 50 syntetických prác a zborníkov, že pripravil 30 múzejných expozícií a výstav aj rovnaký počet vedeckých konferencií. Tieto kvantitatívne ukazovatele v Sedlákovom prípade odzrkadľujú jeho literárnohistorické, múzejné a kulturologické aktivity. Toto všetko súbežne od r. 1968 prekrývala a zastrešovala Sedlákova vedecká a organizačná práca v MS, s ktorou sa identifikoval v dobách dobrých i zlých. A tak životu a dielu nebohého prof. I. Sedláka vzdávame hlbokú úctu.

 Česť jeho pamiatke!

 PAVOL PARENIČKA

[Turčianske noviny; 41/2016; 18/10/2Sedlák – odišla veľká osobnosť a vzácny človek016; s.: 13; PAVOL PARENIČKA ; Zaradenie: KULTÚRA]

 

2016-10-20T10:14:52+00:0020 októbra 2016 |Napísali a povedali o nás|
X