Jánošík na Klenovskom Vepri

thumbnail

Klenovec, 20. 5. 2017

Jánošíkova tradícia je v obci Klenovec stále živá. Nielen tým, že ho tu začiatkom roka 1713 zlapali na Mravcovom vršku, pri Martinovi Mravcovi alias Tomášovi Uhorčíkovi, svojom zbojníckom druhovi. Jánošík zostal v povedomí obyvateľov Klenovca aj v miestnych názvoch v chotári,  ako je napríklad Jánošíkova skala, alebo Studnička Jánošíkova slza nachodiace sa na temene dominanty -  Klenovskom Vepri (1338 m n.m.).
Občianske Združenie  RODON  v Klenovci, v snahe viac oživiť a priblížiť  toto povedomie najmä u mladej generácii zorganizovalo 19. mája 2012 turistickú akciu, ktorej cieľom bolo vynesenie a inštalovanie drevenej 2.5 metra vysokej  sochy Jánošíka práve na Jánošíkovej skale, ktorá je charakteristická pre  severovýchodnú časť Klenovského Vepra.  Dielo sa podarilo a  bola to  slávnosť, ktorú prostredníctvom osobnej účasti redaktorky Rádia Regina Sylvii Hoffmannove bola zdokumentovaná aj v Slovenskom rozhlase.  Súčasne to bol aj začiatok novej vlastivedno-turistickej tradície.  Výstup k Jánošíkovi na Klenovskom Vepri začali organizovať  Klenovčani  každý rok okolo polovice mája a je potešiteľné, že počet účastníkov stále  narastá.
Tohoročný 6. ročník sa konal  v sobotu 20. mája.  Na východiskovom bode výstupu – chata Pod Vartou, ktorá sa nachádza vo výške 1109 m n. m.,  pod  klenovskou stranou Vepra  sa   zaregistrovalo cca  350 účastníkov tým, že si každý  mohol  kúpiť  lístok na jeden z troch druhov gulášu – normálny, fazuľový, kapustový.   Dovárali ich práve vo veľkých kotloch kuchári.
Po uvítaní predsedníčkou OZ RODON Mgr. Stanislavou Zvarovou  a spoločnom zaspievaní  klenovskej hymny,  zobral mladý muž oblečený v dobovom kostýme Jánošíka, na plece veľkú plechovú truhlicu – v akej sa za čias Jánošíka nosili dukáty a prvý vyrazil smer Klenovský Vepor.  Truhlica bola potom osadená na Vepri  k soche Jánošíka a bude skrývať pred nečasom poklad – knihu návštev.  Masa prítomných ho nasledovala.
Najmladšieho účastníka 13 mesačného Lukáška musela ešte niesť na prsiach mama. Najstarší 79 ročný Doc. Milan Pivovarči, sa tiež nemohol dať zahanbiť, lebo zobral na seba úlohu všetko pekne fotograficky zdokumentovať.  Výsledok jeho práce je v priloženej obrazovo -  slovnej prezentácii.
Na Vepri, ktorého názov pochádza zo staroslovienského slovíčka  – kanec, brav  a  svojou dĺžkou a mohutnosťou sa na diviaka  naozaj podobá, všetko si poplnili a aj trochu na náladu popili.  Kedže vydržalo aj pekné počasie.  Melódie heligonky a zborový spev ľudových piesní  bolo určite počuť v oboch chotároch Klenovskom aj Čiernobalockom, široko ďaleko.
Prihlásil sa však pán hlad a  vidina vône gulášu. Diktovali  nohám  vrátiť sa na základňu.  Po nasýtení a výmene pár slov s priateľmi na tému – čo nového, sa ťažko    s tak milými  ľuďmi lúčilo.  Cestou domov do Brezna sa uzhodli,  že bol to  pekný zážitok a bude na čo spomínať.  O rok dovidenia.

Text: Milan Kováčik z Brezna
Foto: Doc. Milan Pivovarči CSc.z Brezna

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotogaléria: https://photos.google.com/share/AF1QipONBZ3MV8GVyeyC4kKiM3FizCTahu5_BosmqWui7vCMbtA8urbLTEVPN61j6ZMuKg?key=SndvUVI1NTIwOXVwR2VROHVjbDBrMURZY1lCMkl3
Klenovec 20. mája 2017