Jeden zo slovenských osudov


//Jeden zo slovenských osudov

Pred 110 rokmi sa narodil v Šarišskom Štiavniku v rodine gréckokatolíckeho kňaza Dionýz Ilkovič, zakladateľ slovenskej fyziky. Počas štúdií v Prahe si ho všimol profesor Jaroslav Heyrovský a vzal ho do svojho Fyzikálneho a chemického ústavu, kde sa pracovalo na masovo použiteľnej polarografickej metóde skúmania obsahu látky. Hoci sa stal v roku 1932 doktorom prírodných vied, v Heyrovského ústave nedostal asistentské miesto. Učil teda na rôznych pražských gymnáziách a naďalej Heyrovskému pomáhal, ba vlastne kládol teoretické základy polarografie. On vynašiel vzorec nazývaný na celom svete ako Ilkovičova rovnica. A hoci ju sám Heyrovský označil za „najexaktnejší zákon 20. storočia“, za základný zákon polarografie a postavil ho na roveň Faradayových zákonov, Nobelovu cenu nedostal Ilkovič, ale Heyrovský. A pri jej preberaní v roku 1959 vo svojej prednáške nespomenul Ilkoviča ani slovkom. Medzi študentmi sa vtedy hovorilo, že plynovú chromatografiu vymyslel Ilkovič, Heyrovský sa na neho „zavesil“ a „zinkasoval“ nobelovku on, príslušník vtedy dominantnej nácie v jednotnom ľudovodemokratickom štáte.
Nuž, slovenské osudy! Keď Ilkoviča po vyhlásení autonómie Slovenska koncom roka 1938 v Prahe prepustili zo štátnych služieb, presťahoval sa do Bratislavy, a tu v čase, keď všade okolo zúrila vojna, podieľal sa na prudkom rozvoji slovenskej vedy a vysokého školstva. V rokoch 1942 – 1945 bol dekanom Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, a patril k iniciátorom založenia Slovenskej akadémie vied a umení. Bol smelým mužom, pojmom medzi študentmi. V čase prenasledovania náboženstva a veriacich sa na otázku súdruhov, prečo jeho auto, ktoré dostal za napísanie dvojdielnej učebnice fyziky, parkuje nedeľu čo nedeľu pri Blumentálskom kostole, nebál sa odpovedať, že predsa keď ide do kostola, nebude parkovať pri krčme.
Morálni Slováci vždy mali opletačky s tupcami. Či si hovoria marxisti, ľudoví či liberálni demokrati. Pri príprave videa dalo mi veru námahu nájsť v Bratislave Ilkovičovu ulicu. Zabudli (?) ju označiť ceduľou. A pre nás typicky: vedľa nej nie je jeho socha, ale socha Koperníka. A jeho reliéf je schovaný vnútri Chemického ústavu SAV na Patrónke.

Marián Tkáč,
predseda MS

4. 3. 2017.

2017-03-06T08:02:13+00:006 marca 2017 |Očami Matice|
X