Jedinečný vklad do našej kultúry


//Jedinečný vklad do našej kultúry

Seminár o živote a tvorbe profesora VINCENTA ŠABÍKA

Vo štvrtok 18. 9. sa uskutočnil v Zichyho paláci v Bratislave jubilejný seminár o živote a tvorbe profesora Vincenta Šabíka, literárneho vedca, estetika, teoretika, kritika, esejistu, kulturológa, germanistu, prekladateľa, zakladateľského šéfredaktora Literárneho týždenníka – pri príležitosti jeho osemdesiatin. Podujatie za prítomnosti jubilanta otvoril predseda SSS Miroslav Bielik. Seminár viedol tajomník SSS Štefan Cifra, ktorý predniesol pozdravné listy ministra kultúry SR Marka Maďariča, predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča a medailón približujúci život, povolanie, poslanie, tvorbu a dielo V. Šabíka.

Profesorka Mária Bátorová ako germanistka vo svojom referáte poukázala na jedinečný celoživotný vklad jubilanta v oblasti germanistiky, najmä v prekladoch, sprístupňovaní a literárnovednom prezentovaní významných nemeckých spisovateľov. Vyzdvihla najmä jeho pôsobenie vo funkcii redaktora a šéfredaktora Revue svetovej literatúry (1966 – 1970). M. Bielik priblížil vedeckú a pedagogickú činnosť V. Šabíka ako výnimočnej osobnosti slovenskej kultúry a literatúry od šesťdesiatych rokov minulého storočia až po začiatok 21. storočia. Anton Hrnko, historik a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, vyzdvihol nezameniteľné zásluhy profesora V. Šabíka ako zakladajúceho šéfredaktora Literárneho týždenníka, keď na sklonku bývalého režimu koncepčne, cielene a odvážne na jeho stránkach otvoril fórum, do ktorého mohli prispievať ľudia, čo ,,nezabudli, odkiaľ prišli, kam patria a za čo mám bojovať“. Ocenil, že LT bol tribúnou, na ktorej sa bojovalo o to, ,, či Slovensko zostane v štátoprávnom postavení, alebo zostane len obyčajnou provinciou“. Ako uviedol, nebyť Literárneho týždenníka, slovenská spoločnosť by nebola pripravená na náhle novembrové zmeny.

Š. Cifra poukázal na rovnako hlboký vzťah V. Šabíka k miestnej a regionálnej kultúre a ľudovej tvorivosti ako k národnej kultúre a literatúre, jeho vnímanie identity človeka a národa v jej komplexnosti – od miesta rodiska cez región, národ, národný štát až po vedomie európskych a globálnych hodnôt.

Na záver seminára vystúpil aj jubilant V. Sabík s príspevkom Čo môžeme a čo máme robiť?, v ktorom zdôraznil, že treba pestovať intergeneračný rozhovor, odovzdávanie skúseností od starších k mladším, čo už bolo prítomné medzi štúrovcami a bernolákovcami i v jeho generácii, ktorá nevidela v starších nepriateľov, ale prijímala od nich aj úlohy a poslanie v oblasti literatúry, kultúry a verejného života.

[Literárny týždenník; 33/2017,34/2017; 04/10/2017; s.: 15; red ; Zaradenie: SERVIS]

2017-10-31T09:12:46+00:0031 októbra 2017 |Napísali a povedali o nás|
X