Karolína Štúrová – Jediná sestra Ľ. Štúra je pochovaná v Lučenci


//Karolína Štúrová – Jediná sestra Ľ. Štúra je pochovaná v Lučenci

Rok Ľudovíta Štúra v súvislosti s dve stým výročím jeho narodenia (28. októbra 2015) ide do finále. Po tom čo matičiari, okrem iných početných štúrovských podujatí rozličného zamerania, revitalizovali hrob Ľudovítovej matky Anny Štúrovej, rod. Michalcovej v Trenčíne, učinila tak matičná obec i v Lučenci, kde je pochovaná Karolína Štúrová. Verní historickému odkazu Štúrovcov a štúrovského hnutia tak aktivity Matice slovenskej teda naposledy 29. septembra 2015 pripomenuli a rozšírili miestopis jednej z najslávnejších rodín slovenskej histórie – popri tradičnom Uhrovci, Bratislave, Modre, Trenčíne, Zemianskom Podhradí – aj o ďalšie dve lokality, a to Fiľakovo a Lučenec.

Štúrovci vo Fiľakove
V rokoch 1853-1856 pôsobil najmladší brat Ľudovíta Štúra Ján Štúr ako župný sudca v Bánovciach nad Bebravou, kde s ním v jednej domácnosti žila i slobodná sestra Karolína Štúrová (narodená 23. apríla 1826 v Uhrovci), ktorú prichýlil po smrti ich matky v Trenčíne. Počas decénia éry bachovského neoabsolutizmu na nátlak maďarizačných kruhov začali slovenských národovcov v rámci štátnej služby v byrokratickom aparáte habsburskej monarchie prekladať do neslovenského prostredia, aby ich izolovali od národného kolektívu a hnutia. Tomuto osudu sa nevyhol ani Ján Štúr, ktorého v roku 1857 vymenovali za župného úradníka vo Fiľakove, ktoré sa tak výrazným spôsobom zaradilo do štúrovského miestopisného zoznamu. Ján Štúr bol už v tom čase ženatý s Amáliou, rod. Draškóciovou, pričom ich zosobášil brat Samuel Štúr. Spoločne s bratom a švagrinou sa do Fiľakova presťahovala aj Karolína Štúrová. Mladomanželom Štúrovcom sa tu 31. decembra 1857 narodilo najstaršie zo štyroch detí, dcéra Gustáva (Augustína). Tá sa, mimochodom, vydala za Jozefa Hurbana, syna Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý ich aj zosobášil. Mladá rodinka Štúrovcov počas pobytu vo Fiľakove nadviazala priateľské vzťahy s Karolom Štúrom (narodený 15. apríla 1821 Devičie), evanjelickým farárom v Dolných Príbelciach, ktorý pochádzal z tzv. hontianskej vetvy Štúrovcov, hoci sa nikdy neangažoval v slovenskom národnom hnutí, ba pokladali ho „za opravdivého a verného uhorského vlastenca.“

Vo Fiľakove nebola šťastná
Napriek mladej rodinke Štúrovcov a jej priateľov nebola Karolína Štúrová vo Fiľakove vo svojej koži, na margo čoho genealóg rodiny Štúrovcov Pavel Horváth poznamenal: „V tomto prevažne maďarskom mestečku v Novohradskej stolici sa necítila dobre. Pred smrťou si žiadala, aby ju pochovali v Lučenci, pretože tam ešte aspoň počuť slovenskú reč.“ Súrodencami nesmierne milovaná Karolína Štúrová, podobne ako jej starší bratia Karol a Samuel, ochorela na vtedy nevyliečiteľnú chorobu suchoty, dnes známu ako tbc alebo tuberkulóza, ktorej podľahla vo veku tridsaťtri rokov ráno medzi siedmou a osmou hodinou 5. júna 1859 vo Fiľakove. Jej posledné chvíľky na časnosti priblížil brat Ján: „Ona hodiac posledne svoje zádumčivé oči na mňa, zavrela ich na veky. Zatlačila jej ich jedna vo Fiľakove medzi štyrmi Maďarmi bývajúca Češka. Mňa zaujal nevypovedateľný žiaľ, lebo už bratia moji Karol a Ľudovít pobrali sa boli k Otcom a zvečnilá bola jedinou sestrou našou.“ Brat Ján vyhovel poslednému želaniu nebohej sestry Karolínky a jej telesné ostatky previezli do Lučenca, kde ju pochovali, lebo – podľa jej slov – „tu aspoň našu mluvu počuť.“ Pohrebnú kázeň povedal rodinný priateľ a vzdialený príbuzný, dolnopríbelský evanjelický farár Karol Štúr.

Hrobové miesto Karolíny Štúrovej v Lučenci
Ani Ján Štúr však dlho neostal vo Fiľakove. Ešte počas smutného roku 1859 ho preložili do Vrábľov a od roku 1863 pracoval na župnom súde v Trenčíne. Medzitým roku 1861, v stopách nebohého brata Ľudovíta, sa ako slovenský ablegát neúspešne pokúsil o získanie poslaneckého mandátu v uhorskom sneme. V roku 1874 Ján Štúr navštívil sestrin hrob v Lučenci, no veľmi ho zarmútilo, keď na mramorovom náhrobnom pomníku Karolíny Štúrovej našiel zničený slovenský nápis. Len ťažko sa zmieroval s prejavom tohto zrejme nacionalisticky motivovaného výtržníctva. Sám na margo tejto smutnej udalosti poznamenal: „Nápis hrobového kameňa označoval tam jej miesto večného pokoja…, ale zadrel doňho vandalizmus, vysekaný je na teraz von z mramoru. I prach Tvoj, sestra moja, ešte trpí! Spi spokojne!“ – povzdychol si Janko Štúr, ale nezúfal a pokračujúc v úvahe načrtol lepšie perspektívy: „Ten zápal Tvoj, čo ničotu borí, svety stavia a deje tvorí, veríme, že zvíťazí!“
Ako jeden z posledných túto problematiku verejne pertraktoval J. Š., teda Jozef Škultéty, po československom prevrate v článku Sestra Ľudovíta Štúra a jej hrob uverejnenom v matičných Slovenských pohľadoch roku 1922. Škultéty po podrobnom životopise Karolíny Štúrovej si kladie otázku: „A mne prišlo na um, či by nebolo možno nájsť tam (v Lučenci – poznámka PP) ešte tento hrob“ – a ďalej konštatuje: „Potom už nebolo by ťažko označiť ho novým nápisom. A slovenskému citu vykonala by sa tým milá vec. Nejeden z nás príležitostne pozrel by si lučenecký cintorín i dnes.“
Matičiari nad symbolickým hrobom
A vlastne ako je to dnes? Od Škultétyho čias sa o symbolický hrob Karolíny Štúrovej naozaj starajú miestni matičiari, v súčasnosti sústredení v Dome Matice slovenskej v Lučenci. Títo aj v súvislosti so Štúrovým okrúhlym jubileom a v rámci konferencie Národnostné a kultúrne vzťahy v Slovenskej republike – dejiny a prítomnosť, konanej 29. septembra 2015 (Komuniké a Vyhlásenie z nej uvádzame na inom mieste SNN), opäť skromný pamätníček Karolíny Štúrovej revitalizovali a jej pamiatku si uctili aj položením vencov i spevom hymnických piesní. Hrob K. Štúrovej sa nachádza v centrálnej časti mestského cintorína v Lučenci pri márnici, pričom susedné miesto zaujíma rov známej realistickej spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy, vedľa nej je pochovaný ďalší popredný predstaviteľ slovenského realizmu Koloman Banšell. Tak odpočívajte v pokoji, naši drahí!

Pavol Parenička

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia - foto: Marek Hanuska

fotografia z podujatia – foto: Marek Hanuska

2015-10-01T10:08:58+00:001 októbra 2015 |Banskobystrický kraj|
X