Keď otvárali Maticu slovenskú, preletelo mestom lietadlo s poštou Masarykovi


//Keď otvárali Maticu slovenskú, preletelo mestom lietadlo s poštou Masarykovi

Druhá budova Matice slovenskej je dominantou Martina už deväťdesiat rokov a jej vzhľad sa prakticky nemenil. Prvé návrhy architektov ale najskôr u matičiarov neprešli.

MARTIN. Viete, prečo v Martine vznikla budova Matice slovenskej (MS), ktorá stojí na Ulici Pavla Mudroňa, keď mesto koncom 19. storočia už jednu malo? Matica sídlila v dnešnom centre mesta, teraz je v budove Literárne múzeum SNK. Tieto priestory po zrušení Matice slovenskej v 19. storočí prestavali maďarské úrady na rôzne kancelárie pre svoje vlastné potreby.
Po roku 1918, keď svitli pre matičné hnutie lepšie časy, už ale budova dnešného Literárneho múzea nevyhovovala požiadavkám matičiarov. Preto správa MS ponúkla štátu, aby budovu odkúpil. Ministerská rada v roku 1924 rozhodla, že ju kúpi za dva milióny Kčs. Potom už nič nestálo v ceste vybudovať novú, modernú budovu, ktorá by spĺňala potreby Matice slovenskej.

Prvotné projekty nevyhovovali

„Málokto vie, že na projekt bol vypísaný konkurz a najlepší návrh od architektov Jána Mentbergera, Karla Polívku a Vladimíra Brožka získal 5000 Kčs. Druhú cenu 3000 Kčs dostal architekt Emil Bulluša a v poradí tretí najlepší návrhom pochádzal od Jána Palkoviča a ocenili mu ho sumou 1000 Kčs,“ prezrádza zaujímavosť martinský zberateľ starých fotografií Igor Dobrovolný.

Ani jeden zo spomínaných plánov ale nevyhovoval predstavám matičiarov. Potrebovali totiž veľkú knižnicu, miestnosti pre knihovníkov či verejnú čitáreň. Stavebná komisia napokon spravila užší výber, v ktorom prijali jeden z návrhov Jána Palkoviča a tomu pripadla úloha vypracovať definitívny stavebný plán.

Dôležitým krokom bolo tiež nájsť miesto, kde bude nový objekt stáť. Radnica určila pozemok na „dolumestí“ v uhle novobudovanej Ulice Pavla Mudroňa s Ulicou Priehrada, od juhu bol uzavretý cirkevnou záhradou, kde budova Matice slovenskej stojí dodnes. Tento pozemok pod budovu odkúpilo mesto a darovalo ho matičiarom. V tomto období bol starostom mesta Igor Thurzo. Základný kameň položili na augustových slávnostiach 13. augusta 1924.

So stavbou robotníci začali na jar v roku 1925 a o rok pri ďalších augustových slávnostiach budovu dostavali. Ešte jej však chýbalo oplotenie a vonkajšia úprava.

Všetky stavebné a remeselnícke práce boli verejnou súťažou zadané staviteľovi Stanislavovi Zacharovi.

Vajanského nahradila alegória

V novej budove sa teda nachádzala veľká knižnica, verejná čitáreň, na prvom poschodí miestnosti vedeckých odborov, miestnosť pre zasadanie výboru, obrazáreň a druhé poschodie patrilo úradovniam, bytom a podkrovie ateliérom.

„Zaujímavosťou je, že v roku 1926 išlo o najväčšie augustové slávnosti, pretože okrem nového sídla Matice slovenskej sprístupnili verejnosti tiež budovu Štefánikovho ústavu. V tento deň preletelo nad Martinom aj lietadlo, ktoré zhodilo prezidentovi T. G. Masarykovi poštu,“ približuje Igor Dobrovolný a dodáva, že pri otvorení MS bol pred budovou odhalený pomník S. H. Vajanského, ktorý sa momentálne nachádza vo dvorane Literárneho múzea. Vajanského pomník neskôr nahradili sochou zobrazujúcou alegóriu Matice.

Projekt Matice slovenskej bol posledným veľkým dielom architekta Jána Palkoviča a, žiaľ, nekochal sa z neho príliš dlho. Zomrel v roku 1931. Nedožil sa ani štyridsiatich rokov.

„I keď do svojej smrti vytvoril ešte niekoľko významných projektov, tak tento bol bezpochyby jeho posledný i najväčší a v malom mestečku, akým bol vtedy Turčiansky sv. Martin, určite dominujúci. Taký by nám závideli aj v iných veľkomestách,“ uzatvára Igor Dobrovolný.

ANDREA DUDRÁKOVÁ

Turčianske noviny; 28/2016; 19/07/2016; s.: 6; ANDREA DUDRÁKOVÁ ; Zaradenie: SPEKTRUM]

 

2016-07-21T09:23:38+00:0021 júla 2016 |Napísali a povedali o nás|
X