Krojované bábiky v Podtatranskej knižnici


//Krojované bábiky v Podtatranskej knižnici

Poprad, 27. 5. 2016

Pamäť má váhu, naša minulosť je dôkazom nášho bytia a nádejou pre budúcnosť

Podtatranská knižnica v Poprade sa odela do krásy ľudových krojov z Liptovskej Tepličky, Šuňavy, Štrby, Východnej a Batizoviec. Niekoľko dní trvalo usporiadanie 87 krojovaných bábik, vyšívaných a tkaných obrusov, prestieradiel, ženských, mužských i detských krojov, ktoré tu zhromaždili tvorkyne Mária Lenková, Zuzana Šefferová, Oľga Pastrnáková, Anna Švorcová, Mária Bartošová, Mária Mezovská, taktiež Viera Ilavská.
Výsledkom ich estetického cítenia bola vernisáž výstavy krojovaných bábik z podtatranského kraja 27. mája v popoludňajších hodinách s leitmotívom Zahrajte mi tichúčko… Kurátorkou výstavy je Mária Lenková.
Výstava sa konala s podporou Matice slovenskej, keďže všetky nositeľky a udržiavateľky ľudových tradícií, sú jej členkami. Mária Lenková navyše oslávila svoje životné jubileum tým najpresvedčivejším vzťahom celoživotnej lásky k ľudovým tradíciám.
Riaditeľka Podtatranskej knižnice Anna Balejová privítala hostí – popradského viceprimátora Pavla Gašpera, v jednej osobe aj účinkujúceho, riaditeľa Domu Matice slovenskej Rastislava Zachera, predsedu Krajskej organizácie Slovenskej národnej strany Eduarda Markoviča, zástupkyňu starostu zo Štrby Dagmar Vincovú, ako aj všetky ženské predstaviteľky vystavovaných bábik.
V programe oslávenkyňa zaspievala pesničku Zahrajte mi tichúčko, pričom na harmonike ju sprevádzal pán viceprimátor. Hanka Brutvanová predniesla Rúfusovú báseň Muzika a Slovenky zaspievali svoj podkrivánsky repertoár.
Všetky tvorkyne viedla k tejto činnosti najmä láska k rodisku a túžba uchovať duchovné a materiálne bohatstvo zo starodávnych truhlíc svojich rodičov a prarodičov. Tým viac, že sa ľudový kroj už nosieva iba zriedkavo – počas folklórnych slávností alebo v sviatočných dňoch ho nosia do kostola.
Práve hlboký vzťah k dedovizni ich primäl k šitiu krojovaných bábik. Tu na jednom mieste si všímavý pozorovateľ uvedomí popri blízkosti podtatranských obcí detaily a odlišnosti, podstatné a charakteristické pre tú-ktorú obec. Každý kroj je originál zhotovený s citlivým estetickým vkusom a najmä s láskou. Každá obec tak vo svojom odeve má svoju vlastnú identitu, neodcudziteľnú a nenapodobniteľnú. A tak je to aj na celom našom krásnom Slovensku. Usporiadané do nádhernej pestrofarebnej a len nám vlastnej duchovnej a materiálnej kultúrnej výbavy. Naše kroje a ich uchovávanie sú nezvratným znakom našej identity a pôvodnosti. Je v nich priam dejinný dôkaz našej slovenskosti spolu s ľudovou piesňou, tancom, zaužívaným zvykoslovím od narodenia, cez svadbu až po zavŕšenie ľudského života. Typickým pre nás. A potom sú to názvy chotárov, mien, skrátka celá naša slovenská ľudská podstata.
Preto patrí týmto a aj všetkým tvorkyniam na Slovensku veľká a úcta za nezištné a s láskou opatrované dedičstvo otcov, náš duchovný a materiálny národný poklad.
Veď darované bábiky sú naše vyslankyne, ktoré poputovali do sveta – Čiech, Maďarska, Poľska, Ukrajinu, Srbska, Holandska, Nemecka, USA, Austrálie. Alebo si ich berú odídení rodáci ako kus svojho rodiska so sebou.
Ostáva povzdych nášho barda, ktorý nás dôverne poznal a precítil s nami náš národný údel:
„Slovensko… ech pesnička!
Príde, odíde ti.
Vyčká svoje, nevyčká
kŕdlik Božích detí?“
Výstava bude prístupná návštevníkom do konca júna t.r. Ponúka sa aj našim deťom a mládeži, aby sa v tomto predprázdninovom čase oboznámili s našou ľudovou kultúrou a objavili jej vzácnosť a význam pre chýbajúce vedomie vlastnej hodnoty.

Ľudmila Hrehorčáková

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

 

2016-06-03T15:42:35+00:003 júna 2016 |Prešovský kraj|
X