Levočskí vlastenci po 25-krát slávili vznik SR

thumbnail

Levoča, 14. 1. 2017

Miestny odbor Matice slovenskej spolu s členmi Slovenskej národnej strany sa stretli 14. januára 2017 pri pomníku Ľudovíta Štúra. Význam spomienky sa viaže k vzniku SR 1. 1. 1993, keď odvážni vlastenci vztýčili na historickej radnici slovenskú štátnu vlajku, ručne maľovanú. Viacerí z nich už nie sú medzi nami, ale pamäť na ich čin v historickej hviezdnej chvíli Slovenska – ostáva. Po 25-krát sa tak zišli levočskí vlastenci aj z Grančpetroviec, Popradu, Veľkej Lomnice, aby vzdali hold samostatnej SR. Pri pomníku nášho Ľudovíta Štúra si účastníci pripomenuli 161. výročie jeho smrti. Predsedníčka Anna Petreková v príhovore pripomenula význam Levoče ako štúrovského mesta, ktoré v máji ožije štúrovskými dejmi najmä v súvislosti s 200. výročím narodenia Štúrovho súputníka – Jozefa Miloslava Hurbana /19.3.1817 – 21.2.1888/. Obidvaja sa stali „synovia národa slovenského vyvolení“.
Po zaspievaní štátnej hymny SR sa účastníci spomienky odobrali na Rusnákovu chatu, kde sa uskutočnila spoločenská časť pamätného dňa. V uplynulých rokoch súčasťou bola vychádzka na Kohlwald, kde bola kedysi aj expozícia štúrovských dejov, ktorej autorom bol nedávno zosnulý profesor Imrich Sedlák. Toho času je neoficiálne pamätné miesto našej histórie v štádiu rekonštrukcie zrubu, ale ako sa nádejajú všetci Levočania, do mája privíta účastníkov slávnosti dôstojnou úpravou okolia aj objektov, tak ako si to toto miesto s pamäťou storočných líp zaslúži.
Na posedení vystúpili viacerí organizátori - A. Petreková, členka výboru Elena Biringerová a pán Kellner, ktorí patria k tým, ktorí kládli základy tejto tradície.
Všetci sa stotožili s myšlienkou, že je naliehavo potrebné chrániť si svoju národnú pamäť, byť pevne zakorenení v našej slovenskej zemi, najmä keď sme svedkami hromadného vysídľovania našich mladých vzdelaných Slovákov . A preto je nanajvýš aktuálna a potrebná Matica slovenská a jej opodstatnenie práve dnes, keď ide o ochranu a záchranu dedičstva našich otcov – našej pamäti, našej rodnej reči a slovenskej duše. Odozvu našla myšlienka zosnulého kardinála Jána Chryzostoma Korca: „ Nemáme dôvod zamieňať dušu Slovenska- dušu Gorazdovu za nejakú inú. Ostať zakotvení v našich národných koreňoch. A nemáme dôvod ani nesmieme dopustiť, aby nám cudzí diktovali svoj pohľad na naše dejiny. A konečne - „Nech je požehnaná zem, po ktorej kráčame!“

Ľudmila Hrehorčáková

článok neprešiel jazykovou úpravou

autor: Miroslav Brincko
autor: Miroslav Brincko
autor: Miroslav Brincko