Levočský Devín - útočisko štúrovcov

thumbnail

Ľudovít Štúr kodifikoval spisovnú slovenčinu na báze  stredoslovenčiny  a v tej reči založil a vydával prvé slovenské politické noviny a  zviedol úspešný zápas o túto slovenčinu s Čechmi i domácimi.
Využil svoj poslanecký mandát na uhorskom sneme za mesto Zvolen na boj za zrušenie poddanstva. Chcel zákonne zabezpečiť vyučovanie v   materinskom   jazyku. Zorganizoval slovenské dobrovoľníctvo a pamätná, no ešte  stále   nedocenená je ním vyhlásená nezávislosť od Maďarov. Najväčšou a   neprekonateľnou zásluhou Ľudovíta Štúra je, že dokázal dať nám  Slovákom ucelený zmysel a cieľ nášho národného života.
Samostatnosť, demokracia, človečenstvo ako rešpektovanie seba aj iných.
V marci 1844 na protest proti Štúrovej suspendácii z pozície   námestníka profesora Palkoviča na Evanjelickom lýceu v Bratislave odišlo trinásť študentov za novým vzdelaním do Levoče. Na Spiši   plánovali pokračovať v bratislavských aktivitách, no hlavne rozvíjať   svoje vzdelanie v duchu národného myslenia. Odídenci priniesli do  Levoče viacero priekopníckych ideálov. Tie podstatne zmenili   dovtedajšiu činnosť slovenskej časti evanjelického lýcea. Dali mu  nové smerovanie i čerstvé impulzy, neraz vymykajúce sa i Štúrovým  ideálom.
Jednou z prioritných úsilí slovenských študentov v Levoči, a to nielen tých, ktorí prišli z Bratislavy, ale aj pôvodných, bolo založiť  katedru slovenského jazyka a literatúry. Oficiálnym cieľom  katedry,   podobne ako tej bratislavskej, malo byť cvičenie a zdokonaľovanie  sa   teológov - nastávajúcich kazateľov a učiteľov v ich budúcej  cirkevnej   reči a jazykovom prejave. Okrem toho mala zlepšiť výchovu mládeže a zabezpečiť mladým ľuďom kvalitnejšie vzdelanie. Nesmierne  dôležitým,   možno povedať ,,neoficiálnym" cieľom mal byť priamy vplyv na  formovanie národnej identity študentov, budúcich kazateľov a učiteľov  -vtedajšej národnej elity.
Napriek nepriaznivým okolnostiam sa študenti rozhodli vzdelávať   sami   v rodnej reči a vyučovať v súkromí. Študenti sa schádzali v  prenajatých bytoch, kde mali teoretické i praktické hodiny.[1]   Je verejne známe, že miestom stretávania sa a tvorby štúrovcov  bolo  aj KOHLWALD – UHLISKÁ, NAMIZVANÝ ,,LEVOČSKÝ DEVÍN“, kde štúrovci  okrem   iného snívali o samostatnom a nezávislom štáte. V roku 2013 bola o   tomto mieste nami vydaná i turistická príručka s názvom,,Kohlwald   a  štúrovci". Pôvodnú podobizeň tohto pamätného miesta sme zaslali   spolu  so žiadosťou o zaradenie do   NÁVRHU NÁMETOVEJ SKLADBY EMISNÉHO PLÁNU POŠTOVÝCH ZNÁMOK A CELÍN  Slovenskej pošte,a.s. a veríme, že si toto miesto právom zaslúži byť  viac v povedomí obyvateľov našej krajiny a prezentované na  poštovej známke v rámci celej Slovenskej republiky.

Mgr. Ivana Kellnerová,
tajomníčka MO MS v Levoči

článok neprešiel jazykovou úpravou
[1] MOLDA, R. :Nové miesto, nové ciele. Ako sa mladí štúrovci samovzdelávali v Levoči, In: Národný kalendár 2015. Vydavateľstvo  Matice slovenskej, Martin, 2014, ISBN: 978-80-8128-108-2.