Ľudovít Štúr kodifikoval spisovnú slovenčinu na báze stredoslovenčiny a v tej reči založil a vydával prvé slovenské politické noviny a zviedol úspešný zápas o túto slovenčinu s Čechmi i domácimi.
Využil svoj poslanecký mandát na uhorskom sneme za mesto Zvolen na boj za zrušenie poddanstva. Chcel zákonne zabezpečiť vyučovanie v materinskom jazyku. Zorganizoval slovenské dobrovoľníctvo a pamätná, no ešte stále nedocenená je ním vyhlásená nezávislosť od Maďarov. Najväčšou a neprekonateľnou zásluhou Ľudovíta Štúra je, že dokázal dať nám Slovákom ucelený zmysel a cieľ nášho národného života.
Samostatnosť, demokracia, človečenstvo ako rešpektovanie seba aj iných.
V marci 1844 na protest proti Štúrovej suspendácii z pozície námestníka profesora Palkoviča na Evanjelickom lýceu v Bratislave odišlo trinásť študentov za novým vzdelaním do Levoče. Na Spiši plánovali pokračovať v bratislavských aktivitách, no hlavne rozvíjať svoje vzdelanie v duchu národného myslenia. Odídenci priniesli do Levoče viacero priekopníckych ideálov. Tie podstatne zmenili dovtedajšiu činnosť slovenskej časti evanjelického lýcea. Dali mu nové smerovanie i čerstvé impulzy, neraz vymykajúce sa i Štúrovým ideálom.
Jednou z prioritných úsilí slovenských študentov v Levoči, a to nielen tých, ktorí prišli z Bratislavy, ale aj pôvodných, bolo založiť katedru slovenského jazyka a literatúry. Oficiálnym cieľom katedry, podobne ako tej bratislavskej, malo byť cvičenie a zdokonaľovanie sa teológov – nastávajúcich kazateľov a učiteľov v ich budúcej cirkevnej reči a jazykovom prejave. Okrem toho mala zlepšiť výchovu mládeže a zabezpečiť mladým ľuďom kvalitnejšie vzdelanie. Nesmierne dôležitým, možno povedať ,,neoficiálnym“ cieľom mal byť priamy vplyv na formovanie národnej identity študentov, budúcich kazateľov a učiteľov -vtedajšej národnej elity.
Napriek nepriaznivým okolnostiam sa študenti rozhodli vzdelávať sami v rodnej reči a vyučovať v súkromí. Študenti sa schádzali v prenajatých bytoch, kde mali teoretické i praktické hodiny.[1] Je verejne známe, že miestom stretávania sa a tvorby štúrovcov bolo aj KOHLWALD – UHLISKÁ, NAMIZVANÝ ,,LEVOČSKÝ DEVÍN“, kde štúrovci okrem iného snívali o samostatnom a nezávislom štáte. V roku 2013 bola o tomto mieste nami vydaná i turistická príručka s názvom,,Kohlwald a štúrovci“. Pôvodnú podobizeň tohto pamätného miesta sme zaslali spolu so žiadosťou o zaradenie do NÁVRHU NÁMETOVEJ SKLADBY EMISNÉHO PLÁNU POŠTOVÝCH ZNÁMOK A CELÍN Slovenskej pošte,a.s. a veríme, že si toto miesto právom zaslúži byť viac v povedomí obyvateľov našej krajiny a prezentované na poštovej známke v rámci celej Slovenskej republiky.
Mgr. Ivana Kellnerová,
tajomníčka MO MS v Levoči
článok neprešiel jazykovou úpravou
[1] MOLDA, R. :Nové miesto, nové ciele. Ako sa mladí štúrovci samovzdelávali v Levoči, In: Národný kalendár 2015. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin, 2014, ISBN: 978-80-8128-108-2.