LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ SI PRIPOMENUL VÝZNAMNÉ VÝROČIE

//LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ SI PRIPOMENUL VÝZNAMNÉ VÝROČIE

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ SI PRIPOMENUL VÝZNAMNÉ VÝROČIE

2018-05-17T17:48:19+00:00

L. Mikuláš 12. 5. 2018

Liptovský Mikuláš žije v tomto roku významnými výročiami. V marci si pripomenul 170. výročie vyhlásenia Liptovských žiadostí, v máji to bolo 100. výročie slávneho mikulášskeho 1. mája. O pár dni neskôr, 12. mája si nielen obyvatelia Liptovského Mikuláša, ale aj matičiari, národniari z celého Slovenska, pripomenuli 170. výročie vyhlásenia Žiadostí slovenského národa. Táto udalosť je pomerne neznáma, pritom práve ona, predznamenala revolučné vystúpenie Slovákov. Žiadosti slovenského národa sú veľmi dôležitým dokumentom v dejinách nášho národa. Práve pred 170. rokmi sa náš národ zaradil medzi národy Európy, práve vtedy sa zrodil moderný slovenský národ.
Rok 1848 sa zvykne nazývať aj jarou národov. Predznamenala ho revolúcia vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku. Rozdrobené národné štátiky, vojvodstvá, kniežatstvá v Taliansku a Nemecku túžili po zjednotení. Revolúcie v týchto štátoch začali revolúciu v celej Európe. V marci vypukla revolúcia vo Viedni a následne boli vyhlásené marcové zákony na uhorskom sneme. Veľká ríša, pozostávajúca z Rakúska a Uhorska, mala spoločného panovníka, ktorým bol Nemec Ferdinand. Uhorská šľachta sa nikdy nezmierila s nemeckou nadvládou, túžila po samostatnom uhorskom štáte. Uhorsko však pozostávalo z viacerých slovanských národností (Slováci, Poliaci, Srbi, Chorváti). Práve tieto národnosti sa začali hlásiť o svoje práva, medzi nimi boli aj Slováci. V marci uhorský snem prijal niektoré liberálne zákony, okrem iného aj zrušenie poddanstva. Tieto zákony slovenská národná reprezentácia na čele so Štúrom prijala veľmi kladne. Maďari na čele so svojím vodcom Lajošom Košútom však slovenský národ neuznávali. Preto už na stoličnom zhromaždení v Liptovskom Svätom Mikuláši žiadali slovenský národovci práva pre slovenský nárok, pre Slovákov žijúcich v Liptovskej stolici. Potom boli žiadosti vyhlásené aj v Trenčianskej a Oravskej stolici. Nakoniec prišiel významný dátum – 10. máj 1848.
V tento deň sa na mikulášskej fare, u evanjelického kňaza, významného predstaviteľa slovenského národného hnutia Michala Miloslava Hodžu zišli významní slovenskí národovci. Za všetkých spomeňme Štúra, Hurbana, Francisciho, Daxnera, Hroboňa, Kelnera – Hostinského, Nosáka-Nezabudova a mnohých ďalších. Po búrlivej diskusii boli prijaté tieto Žiadosti slovenského národa. V skratke si ich pripomeňme a zhrňme si ich do týchto bodov: 1. všeobecný snem; 2. osobitné národné snemy; 3. úradná reč slovenčina, 4. slovenské školy všetkých stupňov; 5. zavedenie katedry reči slovenskej na maďarských školách a opačne zavedenie maďarčiny na slovenských školách 6. vlastnú národnú zástavu, slovenské velenie nad slovenskými gardami; 7. všeobecné volebné právo; 8. slobodu tlače a zhromažďovania, 9. zrušenie poddanstva a roboty na panskom; 10. prepustenie Janka Kráľa a Janka Rotaridesa z väzenia, 11. slobodu pre Poliakov v Haliči. Hurban chcel tieto žiadosti prečítať na veľkom národnom zhromaždení v Liptovskom Svätom Mikuláši. Oponoval mu Hodža, ktorý sa bál represálií zo strany uhorských orgánov. Jeho predpoklady boli správne. Nakoniec boli žiadosti vyhlásené mimo mesta v kúpeľoch zemianskeho rodu Pongrácovcov v Ondrašovej, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Práve túto udalosť si pripomenula široká slovenská verejnosť v Liptovskom Mikuláši dňa 12. mája 2018.
V popoludňajších hodinách sa pred evanjelickým chrámom Božím začali zhromažďovať občania mesta a matičiari, nielen z Liptova, ale aj Turca, Oravy, Spiša, z celého Slovenska, dokonca prišli aj Slováci žijúci v Poľsku. Celé podujatie moderoval tajomníčka MO MS v Liptovskom Mikuláši Marcela Feriančeková. Privítala vzácnych hostí: poslancov Národnej rady SR Juraja Pašku, Antona Hrnku, Štefana Zelníka, štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR Rudolfa Urbanoviča, primátora mesta Liptovský Mikuláš Jána Blcháča, no a, samozrejme, predsedu MS Mariána Gešpera, I. podpredsedu MS Mareka Hanusku, 2. podpredsedu MS Mareka Nemca a zborového ebvajelického farára v Liptovskom Mikuláši Mariána Bochničku. Po zaznení štátnej hymny v podaní liptovského matičného spevokolu Senior sa k prítomným prihovorili nasledovný rečníci. Boli nimi: poslanci NR SR Anton Hrnko a Juraj Paška, primátor mesta Ján Blcháč, predseda MS Marián Gešper a zborový farár Marián Bochnička. Všetci rečníci vyzdvihli vo svojich príhovoroch dejinnú významnú udalosť, ktorou boli Žiadosti slovenského národa. Vyzdvihli úlohu národných buditeľov pri tvorbe týchto žiadostí, ich úlohu pri prebúdzaní sa slovenského národa v roku 1848. Po príhovoroch nasledovala krátka scénka, ktorou členovia Matičnej ochotníckej divadelnej scény v Liptovskom Mikuláši pripomenuli túto významnú udalosť. Vystúpili Milan Stromko (Hodža), Peter Vrlík (Daxner), Jozef Sálus (Francisci). Po skončení programu v kostole sa účastníci presunuli pred starú evanjelickú faru pred kostolom.
Pred historickou budovou , kde pred 170 rokmi boli spísané Žiadosti slovenského národa sa uskutočnila milá udalosť. Primátor mesta Ján Blcháč a evanjelický farár Marián Bochnička otvorili bezbariérový prístup do starej fary. V tejto budove sa nachádza Expozícia Tatrína a Žiadostí slovenského národa. Primátor mesta pripomenul prítomným, že námestie pred kostolom nesie pomenovanie Námestie žiadostí slovenského národa. Pričinili sa o to poslanci Mestského zastupiteľstva, ktorí reagovali na podnet mikulášskych evanjelikov. Bola odhalená aj pamätná tabuľa s textom Žiadostí. Pričinil sa o to ruský umelecký kováč, ktorý žije na Liptove. Potom sa účastníci osláv presunuli na ďalšie pamätné miesto.
V mestskej časti Liptovská Ondrašová sa nachádza na mieste bývalých kúpeľov zemianskeho rodu Pongrácovcov Pamätník Žiadostí slovenského národa. Pamätník bol postavený v roku 1928, pred deväťdesiatimi rokmi. Pri pamätníku boli prečítané Žiadosti slovenského národa v podaní herca Jozefa Sálusa (Francisci), báseň predniesol Milan Stromko. Potom boli položené vence k pamätníku. Po zaznení piesne Kto za pravdu horí boli oslavy ukončené.
Takto sme si dôstojným spôsobom pripomenuli najvýznamnejšiu udalosť nášho moderného slovenského národa. I to je krok dopredu, možno malý, ale o to významnejší. Možno je to i odkaz pre všetkých tých, ktorí stáli pri zrode nášho národného programu spred 170 rokov. Ten odkaz je jasný. Slováci, nezabúdajte, kto ste, kam patríte a kam kráčate.

PETER VRLÍK

X