Ľudovít, vytrvať daj na tej púti!


//Ľudovít, vytrvať daj na tej púti!

Po stopách rodu Ľudovíta Štúra

Pri príležitosti ukončenia Roka Ľudovíta Štúra sa dňa 12. januára 2016 na starom evanjelickom cintoríne v Trenčíne konala pietna spomienka pri obnovených náhrobníkoch Janka Štúra, Ľudovítovho brata, a Karola Štúra, Jankovho syna a Ľudovítovho synovca. Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s Verejnou knižnicou Michala Rešetku, Trenčianskym samosprávnym teajom a trenčianskou odbočkou Spolku slovenských spisovateľov, ale predovšetkým uvzatosť a viera v ušľachtilú vec predsedníčky MO MS Janky Polákovej umožnili zrekonštruovať náhrobok členov štúrovskej rodiny, ktorí odpočívajú v Trenčíne. Bývalá knihovníčka Janka Poláková neľutovala čas ani námahu, kým sa jej nepodarilo osloviť vnímavých sponzorov nielen na obnovenie zanedbaného hrobu matky Ľudovíta Štúra, ale aj jej ďalších detí, ktoré pre slovenský národ toľko vykonali.

Smutný bol však pohľad v deň pietnej spomienky na chodníček, ktorý vedie k štúrovskej hrobke. Mesto sa nielenže nijakým spôsobom nezúčastnilo na matičných a samosprávnych projektoch, ale dopustilo stav, že k hrobke vedú zdevastované schody so zhnitým a zrúteným zábradlím. Pritom Janko Štúr (27. 9. 1827 – 23. 9. 1905), najmladší brat Ľudovíta Štúra, bol významným národným a kultúrnym dejateľom a publicistom. Ako uviedla Eva Struhárova z Verejnej knižnice Michala Rešetku, život Janka Štúra bol najviac spojený s Trenčínom a z celej rodiny mal najpohnutejšie životné osudy.

Pomáhal bratovi Ľudovítovi spolu s Ľudovítom Dohnánym pri redigovaní Slovenských národných novín. Začiatkom septembra 1848 ušiel na Moravu a zúčastnil sa na všetkých troch výpravách Slovenského povstania ako dôstojník. Po potlačení maďarskej revolúcie sa stal stoličným úradníkom. Bol okresným komisárom v Čadci a v Žiline, v rokoch 1854 – 1856 v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1863 sa dostal do Trenčína, kde bol takmer 20 rokov prísediacim stoličným sudcom. V čase stupňujúcej sa maďarizácie bol preložený do Győru. Tu požiadal o penziu a vrátil sa do Trenčína. Až do smrti žil striedavo v Trenčíne a. v Malých Bierovciach ako penzionovaný sudca stoličnej sedrie. Zomrel ako 78-ročný.

Janko Štúr boli činný aj literárne a publicistiky. Uverejnil viacero básní, zbieral národné povesti. Dožil sa obdobia vzniku a rozvoja fotografie, a tak sa zachovali až tri jeho fotografické podobizne. S manželkou mal štyri deti. Troch synov a jednu dcéru. Najstaršia dcéra Gustáva sa vydala za evatijelického farára v Starej Pazove Vladimíra Hurbana, ktorý bol synom národovca Jozefa Miloslava Hurbana a bratom Svetozára Hurbana Vajanského. Sobášil ich sám Jozef Miloslav Hurban. Zomrela v roku 1940. Najstarší syn Ľudovít vyštudoval právo. Usadil sa v maďarskom Kőssegu, kde pôsobil ako advokát. Tu i zomrel v roku 1952 ako 92-ročný. Jeho rodina sa v ďalšej generácii úplne pomaďarčila. Aj ďalší syn Ján vyštudoval právo. Pôsobil ako okresný sudca v Modaši pri Segedíne a neskôr ako tabulárny sudca v.Pešti. Ján Štúr zomrel bezdetný v Pešti v roku 1917 ako 54-ročný.

Najmladším a najznámejším synom Janka Štúra bol Karol Emil Štúr (12. 11. 1867 – 15. 2. 1925) – verejný činiteľ, národný buditeľ, redaktor, právnik, evanjelický kňaz. Narodil sa v Trenčíne, kde navštevoval i ľudovú školu a gymnázium. Po vzore svojho otca Janka Štúra sa rozhodol pre advokátsku dráhu. Právo študoval v Győri a v Budapešti. Na rozdiel od oboch starších bratov Jána a Ľudovíta zostal uvedomelým Slovákom. (Ako vieme, obaja až do smrti pôsobili v Maďarsku.) Od roku 1923 bol verejným notárom v Trenčíne. Bol známy ako mecén slovenských študentov. Úspešne obhajoval evanjelických učiteľov, zadarmo obhajoval chudobný ľud. V roku 1905 uskutočnil odvážnu jurkovičovskú myšlienku a založil peňažný ústav v Trenčíne – Meštiansku banku, ktorá poskytla záchranný pás drobným roľníkom a živnostníkom pred úžerníkmi. V marci 1908 kandidoval na poslanca do Uhorského snemu s programom Slovenskej národnej strany v Uhorskej sociálno-demokratickej strane. Ako účastník luhačovických porád sa podieľal na tvorbe koncepcie česko-slovenskej vzájomnosti, za čo bol označený za nebezpečného buriča a počas prvej svetovej vojny bol pod policajným dozorom. Na zhromaždení v Martine 30. 10. 1918 bol zvolený za člena SNR a stal sa jej predsedom v Trenčíne. Bol zakladateľom a prvým starostom Štefánikovej Sokolskej župy. V neľahkých časoch po skončení prvej svetovej vojny sa rozhodol založiť Trenčianske noviny. Bol ich majiteľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom. Prvé číslo vyšlo 25.12.1918. Na redakčných postoch pomáhali Karolovi Štúrovi básnik Vladimír Roy, Michal Dukát a Daňo Okáli.

JUDr. Karol Štúr ostal verný rodinnej tradícii a službe národu. Oddal sa jej bezhranične, nešetriac vlastné prostriedky ani zdravie. Prenasledovanie, enormné pracovné nasadenie, ale i zákerná choroba tak veľmi podlomili jeho duševné i telesné sily, že 15.2.1925 ako 58-ročný zomiera. Jeho manželka Kornélia zomrela v roku 1949 a pochovali ju v rodinnej hrobke v Trenčíne.

,,Po tŕnistých príkrych cestách chodieval som, Bože milý. Trudno po nich, ťažkopreísť, Tys‘ len dával, Pane, sily, k Tebe hľadí moje oko, že mi pridáš silu novú, abych prešiel ešte tú púť kamenistú a vrchovú. Z hustých mračien ledakedy slniečko sa tiež usmeje, snáď preblesne, snáď, že na ňom ešte myseľ pookreje. Ale čo aj z mračien nevysadne, vytrvať daj na tej púti, nech duch na nej neochabne!“

Modlitba Ľudovíta Štúra. Aj tá zaznela na dôstojnej pietnej spomienke pri hroboch rodiny našich veľkých národných osobností. Pri hroboch, ktoré musia rekonštruovať a opatrovať vysilení matičiari.

,,… vytrvať daj na tej púti, nech duch na nej neochabne!“ Vytrvávame? Poniektorí ešte. Neochabuje náš duch? Zaslúžime si štúrovcov? Pohľad na chodníček k náhrobníkom rodiny Štúrovcov v Trenčíne je zdrvujúci.

MARGITA IVANIČKOVÁ[Literárny týždenník; 03/2016,04/2016; 27/01/2016; s.: 2; MARGITA IVANIČKOVÁ ; Zaradenie: AKTUALITY]

 

2016-02-04T11:51:54+00:004 februára 2016 |Napísali a povedali o nás|
X