Maľovaný spev rodnej zeme


//Maľovaný spev rodnej zeme

Lučenec, 19. 9. 2016

Obrazy hovoria univerzálnym jazykom. Maliar štetcom, tak ako spisovateľom perom hovorí, čo rodná zem jeho spieva. Je známe, že v srbskej Kovačici, kolíske insitného umenia, maliari znázorňujú život a prácu sedliakov. Na maliarske plátno verne prekresľujú ľudový odev, zvyky a obyčaje, zachytávajú dedinský život, radosť i starosť, ročné obdobia i detské hry.
Vznik insitného umenia nemožno presne datovať. Prví maliari začali maľovať zo záľuby, bez znalostí akademickej konštrukcie a výtvarných kompozičných prvkov. Tvorcovia tohto umenia vychádzajú z osobitého chápania sveta, sledujú vlastné citové obohatenie bez ohľadu na tendencie estetických kritérií. Naivní umelci sú označovaní aj ako laickí, sviatoční maliari, maliari prostého, čistého srdca. V sociálnej štruktúre insitných tvorcov sú zastúpení ľudia rozmanitého povolania, vzdelania i veku.
Slovenskí maliari, žijúci v srbskej obci založenej na začiatku 19.storočia slovenským obyvateľstvom patria k vrcholným zjavom svetového insitného umenia. Maľované príbehy maliarov z Kovačice, bystré obrázky rojace sa z hláv hútajúcich maliarov, obdivujú ľudia na všetkých kontinentoch. Kovačičania vniesli do rozprávkového sveta insitnej maľby novú orginálnu iskru a pôsobivý štýl. Na pestrej mape svetového naivného umenia má táto dedinka charakter ozajstnej metropoly. Slovenské insitné umenie zapísala v roku 2012 Republika Srbsko do svojho registra nehmotného kultúrneho dedičstva. Insitné umenie možno považovať za výdatný prúd živej vody, oživujúcej aj iné výtvarné žánre. Toto svojimi obrazmi potvrdzujú aj Ján Žolnaj a Jozef Haviar, členovia enklávy naivného umenia v Kovačici, ktorých obrazy si môžete v týchto dňoch pozrieť v priestoroch Domu Matice slovenskej v Lučenci. Ján Žolnaj maľuje už štyridsať rokov a svojimi dielami pripomína, aby slovenské tradície, folklór, zvyky a obyčaje neupadli do zabudnutia. Z jeho výtvarného prejavu cítiť čistý, jasný a citový tón. Živými farbami a intenzívnym koloritom rozpráva farebné príbehy. Jozef Haviar sa výtvarnou tvorbou intenzívnejšie začal zaoberať v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Jeho maliarske výjavy sú spravidla umiestnené na okraj idylickej dediny, kde biele domce a vyčnievajúca kostolná veža na horizonte spája širokú žírnu rovinu a pasienky s vysokou oblohou a belasými oblakmi. A v popredí obrazu dedinčania a domáce zvieratá. A tak možno povedať, že obrázky týchto dvoch umelcov majú ten dar potešiť oči i dušu každého diváka.

Alena Rezková
Dom Matice slovenskej
článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2016-10-12T10:53:41+00:0012 októbra 2016 |Banskobystrický kraj|
X