Matica slovenská k oslobodeniu Petržalky

Petržalskí matičiari už nejaký čas vytvárajú tradíciu pripomienky oslobodenia Petržalky na jar 1945. Oproti ostatnému slovenskému územiu má svoju zvláštnosť. Petržalka (spolu s so staroslávnym Devínom!) bola na základe zavrhnutiahodnej Mníchovskej dohody okupovaná hitlerovským Nemeckom od jesene 1938. Jej oslobodenie Sovietskou armádou tak znamenalo aj návrat do slovenskej vlasti! Je čo pripomínať. Spomienku viažeme ešte na jeden tragický okamih. V Petržalke bol od konca roka 1944 tábor smrti, v ktorom počas jeho trvania a najmä tesne pred oslobodením zahynulo takmer 500 Židov z Maďarska. Je to tretí najväčší masový hrob na Slovensku. Vencom vďaky položeným k pamätníku vyjadrujeme úctu všetkým známym a najmä neznámym ľuďom. Tohto roku to bolo po tretí krát. Pri prvej spomienke sme sa zamerali predovšetkým na samotný fakt oslobodenia, ale i tragické udalosti „likvidácie“ (toto slovo a čin je vrchol neľudskosti) skutočných obetí vraj nadčloveka a jeho ochotných pomáhačov. Pred rokom sme využili uvedenú príležitosť aj na pripomenutie storočnice slávnej viedenskej električky, ktorej dodnes viditeľné zvyšky koľajníc a iných železničných stavieb sa nachádzajú tesne za cintorínom.

Tohto roku (4. 4. 2015) sme sa po pietnej spomienke pri pomníku zavraždených pristavili pri vybraných hroboch zaujímavých ľudí na cintoríne. Objavili sme hrob Jozefa Virčíka (1932-2010) významného novinára, pedagóga a docenta žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK. Venovali sme spomienku Ľubomírovi Dolgošovi (1956 Podbrezová - 2004 Bratislava).

Bol to slovenský ekonóm, vysokoškolský pedagóg a politik, predseda protimonopolného úradu a minister privatizácie v deväťdesiatich rokoch. Zastavili sme sa pri hrobe generála Antona Petráka (1912-2009), ktorý bol v roku 1938 ako dôstojník našej armády pripravený brániť neďaleké opevnenia. Po zrade opustil republiku a absolvoval celé západné vojenské ťaženie (Francuzsko, Veľká Británia a Dunkerque) aby po vojne prešiel strastiplným osudom ako mnohí z odbojárov. V roku 1996 mu kráľovná Alžbeta II. ako prvému a jedinému občanovi Slovenskej republiky udelila Rád britského impéria.

A na záver sme zašli k hrobu Hronovcov. Bratov Fridricha a Vojtecha s manželkami a ich rodičov. Možno aj preto, že som vyrastal pri Hrone zaujalo ma meno Hron. Ďakujúc literatúre som zistil, že ide o bratov, ktorí ako gymnazisti v Šuranoch boli obvinení a vypočúvaní za občiansky odpor proti maďarskej okupácii a v súvislosti so známou tragickou udalosťou zastrelenia 19 ročnej Márie Kokošovej maďarskými četníkmi v Šuranoch 25. 12. 1938.

Tento už tradičný matičný výbeh za históriou sa skončil. Petržalskí matičiari sa chystajú naďalej objavovať pre seba i pre ostatných pozoruhodné momenty z našich dejín. Privítame aj vaše podnety.
Bratislava, 4. 4. 2015

Jozef Schwarz