Matica?



Keď sa hýbu ľady, príde na pretras Matica. Zakaždým. Po roku 1932, keď sa na jej pôde stretli Hlinka a Rázus, keď Matica odmietla prznenie slovenčiny (vtedy na českú nôtu), Praha znížila pre Maticu štátnu dotáciu z niekdajších 150 tisíc na 60 tisíc, a potom na nulu, a tak sa bolo treba usilovať. Novú tlačiareň, Neografiu, dielo Hronského, Cincíka a ďalších začali stavať v roku 1939. Pred 75 rokmi, v roku 1942 pracovalo v nej 118 zamestnancov.
Prišli však ešte horšie roky. Všetci chápali, že otázka ďalšej existencie národa i česko-slovenského štátu nebude ani otázkou Slovákov a Čechov, ani Matice, ale mocenských pomerov v Európe. Prichádzali časy s úžasnou hrou síl, ktoré zvyknú byť aj pekelné. Eugen Löbl, neskôr ako emigrant za morom napíše, že bolo malým zázrakom, čo vedeli Slováci v mocenskom ohrození vyťažiť pre seba. Aj vďaka Matici a matičiarom.
Aj po roku 1967 sa témy otvárali v Matici. Po augustovom škandalóznom ponížení Matice Antonínom Novotným už čoskoro prišla Prahou ukradnutá, a teda „pražská jar“. A po roku 1990, v ktorom matičiari hladovali za slovenčinu, čoskoro prišiel 1. január 1993.
Aj dnes je ohrozovaná slovenčina i Slovensko, po slovenských uliciach chodia hrdinovia, ktorí nebudú za národ „ani za Boha“! Oni by boli bývali nepripustili druhú svetovú vojnu, boli by bývali tasili meče, neboli by ponížení zbabelci. Boli by bývali ukázali Francúzom, Angličanom i Američanom, čo je sloboda a demokracia! Kone nemali. Behali by peši.
Matica po roku 1948 prežila všetky tie smutné reorganizácie, rušenia i zrušenia, ktorých plán ležal na stole už v Banskej Bystrici v septembri 1944. Bolo treba vyvracať všeobecný názor, že Matica je nacionalistická a klerikálna organizácia. Potvrdilo sa, že vlastne nijakému režimu Matica nevyhovuje.
My však cítime, ba vieme že … „nám v prítomnosti prislúcha projektovať budúcnosť. A keby politické štruktúry aj zlyhali, ostáva nám tu Matica ako jediná osvedčená ochrankyňa nášho národa“. Tieto slová sú v závere zaujímavej knihy „Nie sme tu odvčera“. Jej autorom je muž, ktorého bývalý režim trýznil nemenej ako istého kňaza, ktorý má bustu pod Devínskym hradom. On ju nemá. Má však pravdu.

Marián Tkáč, predseda MS
18. 3. 2017.

2017-03-20T09:00:22+00:0020 marca 2017 |Očami Matice|
X