Na hrade zakvitla Žltá ľalia


//Na hrade zakvitla Žltá ľalia

Fiľakovo, 15. 7. 2017

Láska, zrada – ako letný opar vznášajú sa po tieto dni nad hradbami fiľakovského hradu. Porušenie sľubu, mravný konflikt – témy, ktoré už po stáročia plynú dejinami ľudstva a sú stále aktuálne,  dostali  dnes svoj priestor na doskách, čo znamenajú svet, a to rovno pod hviezdami.  Projekt Balady zameraný najmä na mladých ľudí a ich zmysluplné trávenie voľného času v letných mesiacoch je voľným pokračovaním podobných stretnutí, ktoré sa v desiatich ročníkoch konali na zámku Plumlov v Českej republike. Vo Fiľakove sa tento tanečno –divadelný workshop  konal v priebehu týždňa až do soboty 15. júla už po tretíkrát, tentoraz v baladickom ladení diela Jána Bottu a jeho básne Žltá ľalia. Mladí ľudia tu pod vedením skúsených lektorov počas niekoľkých dní naštudovali, pripravili a odohrali predstavenie pre široké obecenstvo. Cieľom projektu je cez prvky folklóru prejsť k prvkom moderného tanca a na tomto základe ukázať prepojenie súčasnosti na ľudové zvyky a tradície a na potrebu aj v dnešnej multikultúrnej dobe stavať na tradičných hodnotách. „Je to  prvý slovenský horor,“ povedal režisér projektu Vlado Sadílek. Aj preto dáva hra účinkujúcim široký priestor na sebavyjadrenie a prezentáciu vlastnej kreativity. Keď bola Žltá ľalia 25.júla 1860 prvýkrát uverejnená v Dobšinskom Sokole s podtitulom „balada dľa prostonárodnej povesti, počutej na Rimave“, veru zrejme nikto netušil, akú podobu o 157 rokov na seba vezme.  Podivil by sa zrejme i samotný Ján Botto, vidiac svoje tragické verše roztancované na pódiu pod nočnou oblohou. Nuž vskutku jedinečný zážitok sa naskytol návštevníkovi, ktorý zavítal 15.júla na večerné predstavenie, kde premiéra bola zároveň aj derniérou. A ak návštevník prišiel ešte počas dňa, či prípadne aj v ďalšie dni, mohol navštíviť aj výstavu Krojovaných bábik v Hradnom múzeu v Bebekovej veži, ktorá je sprievodným podujatím už spomínaného workshopu. Sedemdesiattri barbie bábik oblečených v slovenských krojoch poskytol Dom Matice slovenskej v Lučenci. Autormi krojovaných miniatúr sú manželia Bellovičovci. V tradičnej kultúre má ľudový odev svoje osobitné postavenie. Slovenský kroj svojou rôznorodosťou foriem a pestrosťou výzdoby má svoje nezastupiteľné miesto v našom kultúrnom dedičstve. Kultúrnym dedičstvom sú aj literárne diela našich významných autorov a práve tie sa stávajú témami, ktoré oslovili tvorcov workshopu. Príjemným obzvláštnením je, že tu nikto nemá len jednu rolu. Že režisér a scenárista Vlado Sadílek je aj mentorom, že scénograf Maňo Lacko v predstavení aj hrá a spieva, Želka Mišová nielen hrá starú mati, ale aj mimo scény sa stará o účinkujúcich, že kostýmová výtvarníčka Hanka Štrbová je nielen „panna zázračnica“ vo vytváraní kostýmov, ale i „dievčaťom pre všetko“ , že Peťo Lelkeš si popri stavbe scény na tej scéne aj sám zahrá, ba aj zatancuje a videotechnik Slavoj Hruška je tým najskvelejším kuchárom pre celú posádku tejto krásnej výpravy za umením.  A tak by sa dalo menovať ďalej. Nositeľom celého podujatia je občianske združenie SLNIENKO, ktorého náplňou je práve podpora a rozvoj kultúrnospoločenských aktivít a projekt Balady realizuje s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a Mesta Fiľakovo. Krásny zážitok nielen pre divákov, ale aj pre samotných účinkujúcich pripravili a podporili aj ďalšie firmy a organizácie. Vďaka patrí všetkým. Zostáva veriť, že sa tvorcovia tohto projektu rozhodnú sa pre tento počin aj v ďalšom roku. A tak milí priatelia krásnych vecí, o rok   možno „dovidenia“ .

Ing. Alena Rezková
Dom Matice slovenskej Lučenec

článok neprešiel jazykovou úpravou

2017-08-10T10:36:40+00:0010 augusta 2017 |Banskobystrický kraj|
X