„Na pamäť budúcim generáciám!“ Odhalenie pamätnej tabule Ľ. Kukorellimu v Hermanovciach n. T.


//„Na pamäť budúcim generáciám!“ Odhalenie pamätnej tabule Ľ. Kukorellimu v Hermanovciach n. T.

Pod studeným náhrobným kameňom na vojenskom cintoríne v Košiciach odpočíva už vyše sedemdesiat rokov mladý slovenský dôstojník, temperamentná osobnosť, bojový letec a predovšetkým jeden z legendárnych povstaleckých veliteľov roku 1944 Ľudovít Kukorelli. Práve jemu bolo venované podujatie pod názvom Na pamäť budúcim generáciám, ktorým záujmový odbor Mladá Matica symbolicky zavŕšil rad na seba nadväzujúcich akcií. Tie boli organizované na 70. výročie poslednej svetovej vojny i Slovenského národného povstania a tematický sa zameriavali na nevšedné a poväčšine tragické osudy osobností spätných s týmito udalosťami,
Predsavzatie mladých matičiarov, ktorým sa končil minuloročný VI. ročník národného zrazu MM, odhaliť pamätnú tabuľu Ľudovítovi Kukorellimu sa podarilo za pomocí Miestneho odboru a Obce Hermanovce naplniť! Podujatie ponúkalo verejnosti rôzne témy a aktivity.

Pod Oblíkom
Symbolicky sa začalo 28. augusta na Kukorelliho chate v lesoch pri Hermanovciach pod povesťami opradeným vrchom Oblik predstavením novej knihy „Ľudovít Kukorelli, životný príbeh vojaka a partizána“ od PhDr. Heleny Pažúrovej, Csc. Piatkový podvečer znovu dokázal, že úplné dejiny 2. svetovej vojny nie sú zďaleka dopísané a nejedno svedectvo zostáva nepoznané. So záujmom sa stretli citáty Miroslava Spišiaka zo zápiskov svojho otca slovenského žandára stražmajstra Františka Spišiaka, ktorý bol spolubojovníkom Ľ. Kukorelliho. Zápisky mali rovnako zaujímavý osud a syn ich objavil až po otcovej smrti.
V ďalšej časti pokračovala akcia Povstaleckým chodníkom a to ukážkami klubov vojenskej histórie i mladých matičiarov bojových stretov medzi povstaleckou brigádou Zväz Čapajev a nemeckými okupačnými jednotkami gen. J. Rintelena. Zaujímavosťou boli pre verejnosť málo známe fakty, že veľkú časť príslušníkov brigády, tvorili slovenskí vojaci a dôstojníci, ktorým sa podarilo vyhnúť odzbrojeniu zo strany nemeckých jednotiek na prelome augusta a septembra 1944. K brigáde sa pridali aj posádky slovenskej armády, vrátane jednotky z Čemerného vyzbrojenej tankami a stíhačmi tankov spolu s 330 vojakmi.

V Hermanovskej kotline
V bojoch o Hermanovskú kotlinu sa preslávil taktiež mladý slovenský dôstojník Július Rajták. Práve jeho jednotka za pomoci stíhača tankov Marder III., ktorý aj osobne obsluhoval, spôsobila Nemcom ťažké straty, keď v Hermanovskej kotline odrazila sériu nemeckých útokov pechoty a samohybných diel. Padol v paľbe 7. septembra 1944. Pre ilustráciu rozsahu bojov treba uviesť, že brigáda zvádzala prudké boje aj o mesto Hanušovce i dôležitú železničnú križovatku Kysak, kde boli značné straty na obidvoch stranách. V dôsledku toho museli boli stiahnuté z iných úsekov ďalšie nemecké jednotky. Ľudovít Kukorelli ako náčelník štábu slovenskej partizánskej brigády Čapajev v tomto zlomovom období koordinoval niekoľko bojových oddielov s počtom v úhrne cez 1 500 príslušníkov, nerátajúc civilných spolupracovníkov.

Záujem verejnosti
Neskorý večer patril prednáške M. Bohmera z obl. výboru SZPB, ktorý priblížil atmosféru povstaleckej anabázy v Slanských vrchoch. Beseda bola vedená netradične v prírode pri pamätníku venovanom nemeckého vypálenia obce Hermanovce n. T.
Podujatie vrcholilo na druhý deň dopoludnia 29. augusta slávnostným odhalením tabule Ľ. Kukorellimu aj za účasti zástupcov štátnej správy a samosprávy, pričom organizátorov príjemne prekvapila hojná účasť verejnosti. Po úvodných príhovoroch členovia Mladej Matice tradične pripravili dramatizáciu, v ktorej priblížili život Ľ. Kukorelliho, Ivana K. Baľutu, Júliusa Rajtáka a ďalších ľudských osudov tých čias. Scénka zaujala hlavne mladým ľudí, ktorí v neformálnych debatách konštatovali, že v rámci školy sa málo dozvedeli nielen o tejto časti našich dejín, ale aj o národnej histórii ako celku. Ak sa takto vychováva mládež, ťažko ju potom kritizovať za neuvedomelosť! Pamätnú tabuľu odhalil starosta obce Ing. Ján Krivák, predseda Mladej Matice JUDr. Marián Gešper a Miroslav Spišiak. Všetci účastníci následne symbolicky vystúpili po turistickej trase na vrch Šimonka.

Hrdinská biografia
Aký bol vlastne Ľudovít Kukorelli? Narodil sa 8.10.1914 v Krasnej Hôrke, pričom mama mu zomrela, keď mal iba jedenásť rokov. Jeho otec sa presťahoval k príbuzným do Košíc a tu Ľudovít úspešne ukončil štátne reálne gymnázium. V gymnaziálnom košickom prostredí sa v ňom posilnilo vlastenecké i sociálne cítenie. Po skončení prezenčnej služby zostal slúžil v pozemných jednotkách, neskôr prešiel k leteckej jednotke ako bojový pilot. Bol sčítaným človekom, zaujímal o politické i spoločenské dianie a okrem iného mal aj rád básne Andreja Žarnova.
Jeho nadriadený veliteľ v auguste 1941 dávno pred SNP píše o ňom kvalifikačný posudok: „Vtipný, bystrý a chápavý, veľmi nadaný a priamy, kamarátsky, dobrý charakter, dobrosrdečný, obetavý, vytrvalý, samostatný, iniciatívny, širokých teoretických vedomostí leteckých a vôbec vojenských, značných praktických skúseností, má zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Hodí sa ako prednosta leteckej skupiny, pobočník na pluku … celkový stupeň kvalifikácie výborný.“

Podozrivá smrť
Kukorelli mohol urobiť vojenskú kariéru, no nechcel mlčať, keď bola slovenská armáda na východnom fronte nasadená proti slovanským bratom. Určití ľudia sa narodia ako nepoddajní hrdinovia a takých by sme potrebovali aj v súčasnosti. V súvislosti s preletom slovenských pilotov do Juhoslávie bol neskôr odhalený a odsúdený. Po prepustení pokračoval tam, kde skončil a organizoval prechod utečencov do zahraničného odboja. Bol opakovane zatknutý bezpečnostnými orgánmi, no podarilo sa mu dvakrát za dobrodružných okolností ujsť. Neskôr za pomoci veliteľa žandárskej stanice v Hanušovciach V. Borovského zakladá partizánsku skupinu. Koncom októbra 1944 si v kostole v Ruskej Porube zoberie za ženu Annu Onderovú, študentku medicíny, s ktorou sa zoznámil na prelome rokov 1943/44. Zomiera „priam štefánikovsky“ za podozrivých okolností počas iba niekoľko metrov za frontovou líniou pri úspešnom prelomu frontu dňa 24.11.1944 pri obci Habura.

Pravý vlastenec
V rozpore s mylnými predstavami nebol členom žiadnej strany s odôvodnením, že spája všetkých bez ohľadu na politickú príslušnosť. Prekvapením bude, že aj veliteľ brigády I. K. Baľuta bol počas vojny nestraník. Ruskí členovia brigády boli väčšinou bývalí sovietski vojnoví zajatci, ktorí si zachránili holé životy útekom z nemeckých táborov smrti. Treba zdôrazniť, že brigáda vznikla nezávisle od Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve a bola od začiatku formovaná ako slovenská povstalecká skupina s prevahou občianskeho odboja. Mnohí boli vo veku mladých matičiarov a dokázali svojim životom vyvrátiť mýty o údajnom holubičom slovenskom národe. Preto sú na mieste otázky. Prečo naša súčasná armáda neudržiava tradíciu slovenských bojovníkov z SNP, ale aj z Malej vojny, légií počas 1. svetovej vojny i Slovenského povstania 1848? Boli by isto inšpiráciou pre súčasníkov. Dokázali by sme brániť slovenskú vlasť tak ako sa nato odhodlali naši predkovia?

Marián Gešper
článok neprešiel jazykovou úpravou

beseda

beseda

dramatizácia scénka

dramatizácia scénka

odhalenie tabule

odhalenie tabule

čestná stráž

čestná stráž

2015-10-20T09:41:57+00:0020 októbra 2015 |Prešovský kraj|
X