Nechceme viac zakliati hlivieť!


//Nechceme viac zakliati hlivieť!

Krompachy

Jedno z hesiel Jozefa Miloslava Hurbana bolo aj názvom podujatia, ktoré bolo venované tomuto velikánovi slovenskej histórie pri jeho 200. výročí narodenia. Organizátorom bol Miestny odbor Matice slovenskej v Krompachoch. Okolo stovky žiakov krompašských škôl strávilo hodinku v základnej umeleckej škole nielen poznaním života a diela významného dejateľa 19. storočia, ale zábavnou formou kvízu si mohli dve základné školy Maurerova a Zemanská zmerať vedomostné sily. Aj metafora“ zakliati hlivieť“ nerobila žiakom problémy. Hlivieť- nič nerobiť, napriek tomu, že je to zastaralé slovo, mladá generácia pozná jeho význam, ale asi nie v spojení zakliati. Prezentácia , ktorú pripravila Mgr. Anna Pustayová, bola pripravená najmä na prepojenie Hurbana a Krompách. Jeho dcéra Želmíra, manželka Viktora Lorenca, pochovaná na krompašskom cintoríne, šíriteľka osvety v našom meste, pre mladú generáciu neznáma a možno aj mnohým Krompašanom. Meruôsme roky, že sú štyridsiate, 1848 revolučný rok, zrejme počuli žiaci prvýkrát. Hoci v dejepise a na slovenskom jazyku sa učia o týchto udalostiach . V akom jazyku písal väčšinu diel, že to bola čeština, to nevie každý. No a napísať vetu štúrovským pravopisom v zmysle“ píš ako počuješ“ je dosť zložité pre každého z nás. Je zábavné pripomenúť zabudnuté slová z Hurbanovho slovníka, napr. frajlička/ slečinka/, skučko/lakomec/, šupaky/peniaze/, budúnok/dom, stavisko/.Časopis, Slovenské pohľady, ktorý založil Hurban v roku 1846, vychádza podnes. Je to najstarší časopis pre literatúru, vedu a umenie. Je zaujímavé sa dozvedieť, že manželka Hurbana, Anna Jurkovičová, bola prvá slovenská herečka /dovtedy ženské úlohy hrali muži oblečení za ženy/.Taktiež ,ak sa opýtame Krompašanov, ktoré ulice sú spojené s osobnosťou Hurbanovho zaťa/ V.Lorenca/, Ulica Lorencova, to je samozejmé, ale taktiež Kúpeľná, náväzne na kúpele, ktoré nedostaval na Líščom vrchu, to málokto vie. Na počesť Hurbana v roku 2007 bola vydaná poštová známka s jeho portrétom. A čo viac k nemu dodať. Celý život žil pod policajným dozorom, bol väznený , žil v chudobe so svojimi 9 deťmi. Napriek tomu vyzýval milovať vlasť, žiť za národ a zaň život klásť. V mene slobody a národnosti brojil proti odrodilcom, bojoval za slovenský národ, vždy žil v nádeji, nikdy sa nevzdával. Jeho busta je umiestnená v hlavnej hale v parlamente, keď poniektorí naši poslanci, dostali otázku od novinára, či vedia, kde sa nachádza , máloktorí to vedel, napriek tomu, že stál pri nej. Je smutné konštatovanie, že novodobí tvorcovia slovenskej histórie sa tak málo riadia odkazom tých, pre ktorých národ bol svätý. Preto aj to málo, čo z tej hodinky venovanej spomienke na bojovníka za slovenský národ, urobí cestičku v poznaní našich detí, stojí za to.

A. Grondželová

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2017-04-13T11:51:45+00:0013 apríla 2017 |Košický kraj|
X