Nevzďaľujme sa od pravdy


//Nevzďaľujme sa od pravdy

Pravdu hovoriť – to je veru vec riskantná! Sú o tom nielen všelijaké príslovia a porekadlá, a to hádam v každom jazyku a v každom národe, ale už to aj zažívame. Lebo vo svete, kde majú oveľa väčšiu váhu peniaze ako slová a „charakter, ktorý rozhoduje“, zvykneme sa chvieť o každý halier (teda u nás vlastne už desiaty rok o každý „cent“ – ale to nič nemení na podstate a na „charakteroch“) a zľahostajnievame vo vzťahu k princípom, pravde, k vlastným slovám, a to hneď v momente, keď zistíme, že môžeme prísť o „centy“ či dokonca „centiská“. Iba však „zľahostajnievame“? Nie, my k pravde nezľahostnievame, my ju rovno pribíjame na kríž!
Dostal som v posledných dňoch veľa listov povzbudivých, ďakujúcich za odvahu i za takú Maticu, akú máme, nalievajúcich odvahu. (Medzi nimi aj – či „len“? – jeden-jediný, v ktorom sa mi ktosi bez mena vyhráža smrťou; prečo toľká nenávisť?)
„Je naozaj smutné, že mnohí z nás, ktorí sme celý život túžili po slobode a bojovali za ňu, musíme teraz s ešte väčším nasadením obhajovať triviálne zásady zdravého rozumu,“ uvažuje jeden z autorov. A korene toho všetkého hľadá vo viacerých rokoch na konci so sedmičkou, v ktorých sa udiali také hrozné veci vo vzťahu k princípom nášho bytia, vedomia a svedomia.
Zase máme rok na konci so sedmičkou a keď sa zamyslíme nad všetkým tým, čoho sme svedkami, citlivejším dušiam je do plaču. Jednak kvôli onomu zľahostnievaniu k pravde, kvôli tomu, že sa už nedá veriť oficiálnym informáciám. A tiež, a to nie v poslednom rade, akoby komusi zase prekážal pokoj na Slovensku, ale aj naša svojskosť, akoby sme po kúskoch prichádzali a ešte len mali prísť o takú ťažko získavanú suverenitu. Akoby prvý január 1993 nám ktosi nevedel zabudnúť! Áno, modlime sa so žiakmi Metodovými: „Na kráľovstvo naše, Pane, milosťou tvojou zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím, a neobráť nás za korisť národom pohanským,“ ale ak bude treba, nemlčme.
A keďže v tomto „sedmičkovom“ roku bude aj matičné valné zhromaždenie, neprepáľme predvolené kampane, zjednoťme sa, bratia a matičiari, aby sme mohli aj „potom“ aj naďalej byť duchovnou mocnosťou slovenského národa, stavať hrádze a udržiavať v chaose dnešného sveta tradície, z ktorých ako z koreňov tento národ vyrástol.

24. 3. 2017

Marián Tkáč, predseda MS

2017-03-27T09:07:32+00:0027 marca 2017 |Očami Matice|
X