Matica slovenská zverejnila dobovú báseň slovenským legionárom z Ameriky v deň storočnice Pittsburskej dohody

thumbnail

Matica slovenská sa rozhodla verejnosti predstaviť nikdy nepublikovanú báseň slovenským legionárom z Ameriky v kontexte pripomenutia si 100. výročia vzniku prvej Československej republiky. Práve americkí Slováci mali obrovský podiel na osamostatnení sa slovenského a českého národa od Rakúska – Uhorska, čo sa odzrkadlilo v podpísaní Pittsburskej dohody, ktorá dnes oslavuje presnú storočnicu.

Príležitostná báseň Jána Babušku Dobromerského s názvom „Slovenským Legiam z Ameriky. Smelý Sokoliku.“ sa ukrýva v Archíve Matice slovenskej (MS) v Martine od roku 1936. Spolu s ďalšími vzácnymi dokumentmi ju v tom roku na Slovensko priviezla matičná delegácia v zložení Jozefa Cígera Hronského, Karola Plicku, Konštantína Čulena a Jozefa Cincíka, ktorá sa do Spojených štátov Amerických vydala na sedemmesačnú cestu po krajanských centrách na prelome rokov 1935 – 1936. Báseň ilustruje boj slovenských legionárov v rámci česko-slovenských légií za národnú a štátnu slobodu Slovákov v tragickom období prvej svetovej vojny. „Viacero archívnych dokumentov z tejto výnimočnej kultúrnej misie za krajanmi v USA potvrdzuje, aké veľké úsilie vyvíjali vysťahovaní Slováci a ich potomkovia v boji za práva slovenského národa v pôvodnej stredoeurópskej domovine. Išlo nielen o deklaračné a agitačné prejavy, ale aj o finančné zbierky na vznik samostatného štátu či organizovanie sa v česko-slovenských légiách,“ vysvetľuje riaditeľ Archívu MS Pavol Madura.

Súčasťou matičných archívnych zbierok je aj zaujímavý list z roku 1915 od predsedu Národného slovenského spolku v USA Alberta Pavla Mamateja, ktorý spolok žiada o 300 dolárov na advokáta pre mladého slovenského robotníka Jozefa Gajdu z Pittsburgu. Ten sa dostával do potýčok s robotníkom maďarskej národnosti, ktorého podľa predsedu v sebaobrane zabil. Dobový list dokladá prenášanie národnostných treníc ďaleko za hranice mnohonárodnostného Uhorska v čase veľkého krvavého konfliktu.

„Matica slovenská dodnes udržuje vzťahy so Slovákmi žijúcimi v zahraničí a v rámci svojich možností sa snaží o kultúrnu spoluprácu a podporu. Chceme, aby verejnosť na Slovensku bližšie spoznala aktivity amerických Slovákov v dobe, kedy sa rozhodovalo o budúcnosti nášho národa. Slovenskí legionári či Pittsburská dohoda sú svedkami týchto udalostí, ktoré vyústili do vzniku prvej Československej republiky. Napokon, pre samotnú Maticu to znamenalo jej obnovenie v roku 1919,“ priblížil druhý podpredseda MS pre slovenské zahraničie a jazykovo zmiešané územia Marek Nemec.

Pri príležitosti storočnice Pittsburskej dohody sa dnes o 15.00 h v matičnej Knižnici slovenskej štátnosti na Grösslingovej ulici 23 v Bratislave uskutoční vedecké kolokvium Slovenského historického ústavu MS a Historického odboru MS s názvom Pittsburská dohoda a vznik ČSR. Diskutovať sa o nej bude z historického, právneho, ale aj politického a krajanského hľadiska. Predtým matičiari položia veniec k pamätnej tabuli s vyobrazením originálu dohody pri pamätníku M. R. Štefánika v Bratislave.

IÚ MS

 

Autentický prepis básne v jazykovo neupravenej podobe.

Slovenským Legiam z Ameriky.

Smelý Sokoliku.

Smelý Sokoliku, podaj milej rúčku,

pridaj jej vrelý bosk, že to na rozlučku.

Smelý Sokoliku, podaj bratom rúčku,

a pripni na prsia, troch barev masličku.

Už smelý Sokolik, sedi na koničku,

berie kver na plece, ku boku šabličku.

A za širiak klade, hvjezdnatu zástavu,

a ide bojovat za Otčinu svoju.

Pod tu že zástavu, chce plávat prez more,

a stadial údatne, na Slovensko svoje.

Na Slovensko svoje, do jeho rodiska,

kde kedisi stála, i jeho koliska.

A ked tam zaletiš, smelý Sokoliku,

pomsti že sa pomsti, za krivdu velikú.

Tým čo velmi dávno, ba už tisíc ročia,

Slovenský rod triznia, surove otročia.

No, že len Sokolik, maj sa smele, k veci,

pri čom Kolumbia, chce ti vypomoci.

Uchop sa na krýdla, prelet šyré more,

a vimož slobodu, rodinočke tvojej.

Nech ty je pút štastná, kam kolvek zaletiš,

nech, čo výtaz zase, ku nám sa navrátiš.

Sprúži svoje sili, chitaj do ruki meč,

ved že čo vykonaš, bude to tvoja čest.

Já ti rúčku dávam, a volam na Slávu,

daj že Bože daj že, všeckým mnoho Zdaru.

Amen.

Ján Babuška Dobromerský

 

Príležitostná báseň Jána Babušku Dobromerského s názvom „Slovenským Legiam z Ameriky. Smelý Sokoliku.“ z Archívu Matice slovenskej.

Delegácia MS pred odchodom do Ameriky v roku 1935. Na obrázku dole zľava: Karol Plicka a Jozef Cíger Hronský. V druhom rade zľava: Konštantín Čulen a Jozef Cincík.

 

Na audiencii u guvernéra newyorského štátu v decembri 1935. Zľava: kapitán Jadson, reverend J. Zádzora, Dr. J. Mrázek, guvernér štátu a priateľ Slovákov Herbert Lehman, Ľudevít Polák, J. Cincík, K. Čulen, J. C. Hronský a K. Plicka.

 

 

 

Balenie kníh pred budovou MS pre Slovákov v Amerike v roku 1935.

 

 

 

Dar Matice slovenskej pittsburským Slovákom v podobe knižnice.

 

 

 

Radnica mesta Milwaukee privítala delegáciu MS vysvieteným nápisom v angličtine s prekladom Vitaj, Matica slovenská.

 

 

Na prvom slávnostnom zhromaždení v Clevelande sa zišlo asi 10 000 Slovákov v monumentálnej sieni Public Auditorium. Pohľad na časť dvorany s obecenstvom.