V Liptovskom Mikuláši si pripomenuli výročie Žiadostí slovenského národa

thumbnail

Jar národov prišla aj na slovenský Liptov

Liptovský Mikuláš žije v tomto roku významnými výročiami. V marci si pripomenul sto sedemdesiate výročie vyhlásenia Liptovských žiadostí, v máji to bolo sté výročie slávneho mikulášskeho prvého mája. O pár dní neskôr – 12. mája, si nielen obyvatelia Liptovského Mikuláša, ale i matičiari, národniari z celého Slovenska pripomenuli sto sedemdesiate výročie vyhlásenia Žiadostí slovenského národa.Žiadosti slovenského národa sú dôležitý dokument aj udalosť v dejinách nášho národa. Práve pred sto sedemdesiatimi rokmi sa náš národ zaradil medzi národy Európy, práve vtedy sa zrodil moderný slovenský národ.

EURÓPSKE REVOLÚCIE

Rok 1848 sa zvykne nazývať aj jarou národov. Predznamenala ho revolúcia vo Francúzsku, v Nemecku, v Taliansku. Rozdrobené národné štá- tiky, vojvodstvá, kniežatstvá v Taliansku a Nemecku túžili po zjednotení. V marci vypukla revolúcia vo Viedni a žalár národov sa začal otriasať. Uhorská šľachta túžila po samostatnom štáte. V monarchii však žilo viacero národností. Slováci, Poliaci, Srbi, Chorváti sa tiež začali hlásiť o svoje práva. V marci uhorský snem prijal niektoré liberálne zákony, medzi nimi aj zrušenie poddanstva. Slovenská národná reprezentácia na čele so Ľ. Štúrom prijala zákony s uspokojením. Maďari na čele s Ľudovítom Košútom však slovenský národ neuznávali. Preto už na stoličnom zhromaždení v Liptovskom Svätom Mikuláši slovenskí národovci žiadali práva pre slovenský národ, pre Slovákov žijúcich v Liptovskej stolici. Potom boli žiadosti vyhlásené aj v Trenčianskej a Oravskej stolici. Nakoniec prišiel významný dátum – 10. máj 1848, keď na mikulášskej fare u Michala Miloslava Hodžu sa zišli Štúr, Hurban, Francisci, Daxner, Hroboň, Kelner-Hostinský, Nosák-Nezabudov a ďalší národovci a prijali tu Žiadosti slovenského národa, ktoré z obavy pre represáliami potom vyhlá- sili mimo mesta v kúpeľoch zemianskeho rodu Pongrácovcov v Ondrašovej, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Práve túto udalosť si pripomenula široká slovenská verejnosť v Liptovskom Mikuláši 12. mája 2018.

MIKULÁŠSKA SPOMIENKA

V popoludňajších hodinách sa pred evanjelickým chrámom Božím začali zhromažďovať občania mesta a matičiari nielen z Liptova, ale aj Turca, Oravy, Spiša, z celého Slovenska, dokonca prišli aj Slováci žijúci v Poľsku.

Celé podujatie moderovala tajomníčka MO MS v Liptovskom Mikuláši Marcela Feriančeková, ktorá privítala hostí – poslancov Národnej rady SR Juraja Pašku, Antona Hrnka, Štefana Zelníka, štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR Rudolfa Urbanoviča, primátora mesta Liptovský Mikuláš Jána Blcháča, no a, samozrejme, čelných funkcionárov Matice slovenskej – Mariána Gešpera, Mareka Hanusku, Mareka Nemca, Viliama Komoru i zborového evanjelického farára v Liptovskom Mikuláši Mariána Bochničku. Štátnu hymnu zaspieval liptovský matičný spevokol Senior. Po príhovoroch členovia Matičnej ochotníckej divadelnej scény v Liptovskom Mikulášiinscenovali túto udalosť krátkou scénkou. Po skončení programu v kostole sa účastníci presunuli pred starú evanjelickú faru, kde pred sto sedemdesiatimi rokmi boli Žiadosti spísané. Primátor J. Blcháč a evanjelický farár M. Bochnička otvorili bezbariérový prístup do starej fary, kde sa nachádza Expozícia Tatrína a Žiadostí slovenského národa. J. Blcháč prítomným pripomenul, že priestor pred kostolom je pomenovaný na Námestie žiadostí slovenského národa, o čo sa pričinili poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí reagovali na podnet mikulášskych evanjelikov. Zároveň tu odhalili aj pamätnú tabuľu s textom Žiadostí, ktorú vytvoril ruský umelecký kováč žijúci v Liptove.

POMNÍK V ONDRAŠOVEJ

Účastníci osláv sa po tomto akte presunuli do mestskej časti Liptovská Ondrašová, kde je na mieste spomínaných Pongrácovských kúpeľov pamätník Žiadostí slovenského národa, ktorý tu postavili pred deväťdesiatimi rokmi. Pri pamätníku účinkujúci matiční herci prečítali text Žiadostí a predniesli príležitostnú báseň. Potom účastníci spomienky položili vence k pamätníku. Po zaznení piesne Kto za pravdu horí sa mikulášske spomienkové oslavy skončili. Mali dôstojný priebeh a boli holdom všetkým tým, čo stáli pri zrode nášho národného programu spred sto sedemdesiatich rokov. Ten odkaz je jasný. Slováci, nezabúdajte, kto ste, kam patríte a kam kráčate.

Hlavnými organizátormi celoslovenskej spomienky na 170. výročie tejto mimoriadnej národnej udalosti boli Matica slovenská a Mesto Liptovský Mikuláš.

Peter Vrlík

 

 

 

 

 

hdr