Slováci v česko-slovenských légiách a pri vzniku Česko-Slovenska v roku 1918

thumbnail

„Boj za republiku bol vybojovaný vďaka osobnej obeti legionárov, a nie deklaráciami či vyhláseniami.“

V roku „magických dejinných osmičiek“ nemôžeme prehliadnuť jednu z najdôležitejších dejinných udalostí v histórii nášho národa, a to vznik Česko-Slovenskej republiky v roku 1918. S odvahou možno konštatovať, že od 25. výročia Slovenskej republiky v roku 1993 je to najvýznamnejšie výročie v tomto roku.

Matica slovenská venovala sériu podujatí výročiu vzniku prvej republiky, a predovšetkým účasti Slovákov a slovenských osobností pri páde Rakúsko-Uhorska, ako aj dejinám zahraničných č.-s. légií. Prvé z nich sa odštartovalo vo Vranove nad Topľou 21. septembra 2018, kde sa matičiari zamerali na posledné záchvevy uhorského režimu na východnom Slovensku v druhej polovici roku 1918. Bohatý program zahŕňal typicky matičné aktivity – prednášky, divadlo, folklór. Práve folklórom sa rozhodli organizátori zaujať Zemplínčanov počas piatkového popoludnia. „Folklór patrí k tradičným prejavom v našej kultúre a má aj silné zastúpenie v členskom hnutí Matice slovenskej. Preto sme sa takouto formou rozhodli prejaviť úctu k legionárom z prvej svetovej vojny,“ takto odpovedal na otázku „prečo práve folklór“ hlavný organizátor podujatia predseda Okresnej rady MS vo Vranove nad Topľou a pracovník ČÚ MS Martin Hajnik.

Na úvod sa publiku prihovorili primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan a prednosta Mestského úradu Vranova nad Topľou Andrej Krišanda. Predseda MS Marián Gešper vo svojom prejave osvetlil skutočne znepokojivé dejiny rozpadu habsburskej monarchie v roku 1918. Ako uviedol, monarchia v posledných akordoch svojej existencie prostredníctvom tzv. maďarskej dočasnej gardy zavraždila na východnom Slovensku desiatky slovenských životov v represívnych akciách, zameraných proti civilistom a prejavom vítajúcim koniec vojny a vznik novej republiky. Sú to obete, na ktoré nesmieme zabudnúť, keďže sloboda bola veľmi draho vykúpená.

Program podujatia bol pestrý, s rôznorodými účinkujúcimi. Po príhovoroch nasledovala dramatizácia členov mladomatičného divadelného zoskupenia. Dramatizácia objasňovala osudy slovenských hrdinov v česko-slovenských légiách. Išlo o prierez osudu legionára a spisovateľa Janka Jesenského počas prvej svetovej vojny. Ten bol najprv zatknutý za poburovanie proti monarchii a vojne, ale neskôr prepustený. Toto bolo zobrazené ako dialóg s jeho žalárnikom – uhorským žandárom. Herci predviedli aj jeho stretnutie s neznámym hrdinom od Bachmačskej bitky 1918, slovenským legionárom Dušanom Hattalom, ale aj jeho posledný rozhovor s generálom a ministrom v česko-slovenskej vláde M. R. Štefánikom. Spomenuté boli tiež osudy ďalších hrdinov.

Po dramatizácii nasledovali vystúpenia matičných folklórnych súborov. Vystúpili folklórne súbory Chemlon z Humenného, Bančan z Banského, Brezinky z Cabova, Vederko z Čierneho nad Topľou, Rovina z Dlhého Klčova, Porubjanka z Kamennej Poruby, Sačurovské nevesty a Sačurovské chlopi zo Sačurova, Skrabčanka zo Skrabského, Tovarnianka z Tovarného a Konoplianka zo Žalobína. Vystúpila aj sólistka Alexandra Jevčáková z Vranova nad Topľou, interpretka slovenských i rusínskych ľudových piesní. A napokon sa predstavila hudobná skupina Ronix, ktorá ponúkla to najlepšie zo svojho hudobného repertoáru.

Odkaz slovenských hrdinov v česko-slovenských légiách pri vzniku prvého Česko-Slovenska je nepopierateľný. Boj za republiku bol vybojovaný najmä vďaka osobnej obeti legionárov, a nie deklaráciami či vyhláseniami, rovnako aj vďaka genialite a diplomatickej obratnosti i vojenskej odvahe generála M. R. Štefánika. Československo bolo vybojované aj krvou, a preto netreba zabúdať na hrdinov, ktorí položili svoj život za slobodu slovenského národa.
Podujatia z cyklu Slováci v česko-slovenských légiách a pri vzniku Československa 1918 budú pokračovať v mestách Košice a Žilina do konca tohto roku.

Peter Schvantner