Nezáujem štátu o krajanov?

SR sa stará viac o menšiny než o Slovákov.“ – J. Pintír

Počas GYPSY FEST-u som sa zoznámil s krajanom, matičiarom a Slovákom pochádzajúcim zo srbskej Vojvodiny, ktorý sa podľa svojich možností viac-menej aktívne zapája do kultúrneho a spoločenského života našich zahraničných Slovákov. Jaroslav Pintír však už niekoľko rokov trvale žije na Slovensku. Predtým viacero rokov pracoval a pôsobil v rôznych štátoch západnej Európy, dlhšie v Nemecku a v Anglicku. Keďže sme sa prvýkrát stretli na spomenutom festivale národnostnej menšiny, ktorá u nás žije, tak sme sa porozprávali a porovnávali národnú a národnostnú problematiky nášho štátu a to aj v súvislosti s inými krajinami Európy a EÚ.
– V. K.: Väčšiu časť života ste prežili mimo SR. Ako vnímate starostlivosť rôznych európskych štátov k vlastnému národu, ktorý žije mimo územia daného štátu?
– J. P.: Taktiež tento festival je príkladom toho, že štát Slovenská republika má záujem a poskytuje všemožnú starostlivosť o národnostné menšiny, ktoré tu žijú, no o Slovákov v zahraničí takýto záujem a starostlivosť neposkytuje až v takejto miere, resp. nie takto dostatočne. Je to azda paradox, keďže iné štáty sa taktiež zaujímajú o práva národnostných menšín, no príslušníkom vlastného národa, ktorí žijú v zahraničí, poskytujú výraznejšiu podporu a pomoc. Stačí sa pozrieť na príklad Maďarska.
– V. K.: Slovenská republika predsa poskytuje zahraničným Slovákom právo na získanie štatútu, ktorí im umožňuje trvalý pobyt, možnosť študovať a pracovať v SR…
– J. P.: To je pravda, no nie je to až také jednoduché. Navyše po splnení obdobných podmienok získavajú zahraniční Maďari štátne občianstvo Maďarska, čo je podstatný rozdiel.
– V. K.: Štatút zahraničného Slováka však postačuje na život v SR. V čom vidíte výrazný rozdiel?
– J. P.: Moji predkovia prišli na územie terajšej Vojvodiny pred vyše 275-timi rokmi. Nepresídlili sa do iného štátu, len niekoľko stoviek kilometrov južnejšie v rámci vtedajšieho Uhorska. Všetci vždy boli Slovákmi. Moji praprastarí rodičia, celé generácie ich predkov, prastarí, starí rodičia, rodičia. Narodil som sa ako Slovák, moje deti budú Slováci. Nemyslíte si, že by som mal mať aj občianske a politické práva na Slovensku? Nielen možnosť tu žiť? Ale aj podieľať sa na chode a budúcnosti tejto krajiny. Štatút zahraničného Slováka neposkytuje plnoprávne postavenie. Z toho potom logicky akosi vyplýva, že pre Slovensko sú krajania len druhoradí?
– V. K.: Krajania však môžu získať slovenské štátne občianstvo za výhodnejších podmienok než iní cudzinci a to je menej rokov trvalého pobytu v SR…
– J. P.: Avšak len veľmi, ale skutočne veľmi mierne výhodnejších. Porovnajme to však s Maďarskom. Kamarát z Vojvodiny sa usiloval získať občianstvo SR. Úrady SR požadovali rôzne dokumenty, doklady, kládli podmienky. Najhoršie je, že slovenský štát požaduje taktiež zaplatenie poplatku 700 Eur čo je pre človeka z našich krajín pomerne vysoká čiastka. Na strane druhej, maďarské úrady požadovali pôvod človeka v rámci bývalého Uhorska, znalosť niekoľkých fráz maďarčiny a prísľub, že deti dá do školy s vyučovacím jazykom maďarským a zaplatenie poplatku len 50 Eur. Tento kamarát je Slovák, všetci jeho predkovia boli Slováci, deti má Slovákov. Keďže to bolo jednoduchšie, tak požiadal a získal štátne občianstvo Maďarska a teda aj EÚ, maďarský pas, volebné právo atď. Došiel na slovenský úrad a viac než provokatívne ukázal slovenským byrokratom, úradníkom maďarský pas a viac než škandalóznym spôsobom odovzdal či vrátil tzv. preukaz zahraničného Slováka, ktorý mu už je úplne zbytočný, keďže takto má zrejme aj viac práv na Slovensku. Teda, teraz už ako štátny občan Maďarska má na Slovensku viac práv, než ich má človek s postavením zahraničného Slováka.
– V. K.: Neskutočné…
– J. P.: Skutočne, neskutočný nezáujem SR o krajanov, ktorý dokonca vedie či môže viesť až k odnárodňovaniu. Na strane druhej však neskutočne pozitívny príklad Maďarska o vzrast prosperity, počtu obyvateľov a teda aj rozvoj vlastného národa a štátu. Toto je pozitívny príklad pre ich budúcnosť, čo Slovensku chýba. Práve takýto prístup by pomohol nielen slovenskému národu, ale i štátu, teda Slovákom, no aj ostatným obyvateľom.
– V. K.: Ste matičiar, člen Matice slovenskej v Srbsku. Neuvažovali ste nad tým stať sa aj členom MS na Slovensku?
– J. P.: Určite nie. Som členom Matice slovenskej. Člen Matice slovenskej v ktorejkoľvek krajine je matičiar. Zbytočne by sme odlišovali jedného matičiara od iného. Bolo by to dokonca v rozpore s matičnou myšlienkou. Ostávam členom MS v Srbsku, pokladám sa za matičiara a to aj tu na Slovensku a v súčasnosti sa zapájam a budem zapájať do činnosti tu, kde žijem, v krajine mojich predkov, azda aj v mojej budúcej vlasti. Pokiaľ však budem mať neustále prekážky v získaní štátneho občianstva SR, tak požiadam o maďarské. Pokiaľ ho získam, tak napriek tomu zostanem Slovákom a matičiarom.
– V. K.: Vaše slová znejú na jednej strane pozitívne, no na druhej strane pesimisticky…
– J. P.: Žiaľ, skutočnosť je taká. Finančná situácia je zložitá, budúcnosť závisí od profesijného uplatnenia sa, preto potrebujeme občianstvo EÚ, t. j. ktoréhokoľvek jej členského štátu. No slovenskosť a matičnú súdržnosť mi to nijako nenaruší. Veď všetci moji predkovia boli Slovákmi už počas Uhorska a v tom mienim sám pokračovať a odovzdať to do ďalších generácií, mojim potomkom.
– V. K.: Súčasná slovenská vládna koalícia je pronárodne, proslovensky orientovaná. Myslíte si, že o tých negatívach vôbec vie?
– J. P.: Toto je hypotetická otázka. Štát, vláda a politici sú na to, aby riešili problémy. Potrebné je, aby mali znalosti aj z týchto oblastí. Avšak, pokiaľ to vedia riešiť Maďari, tak prečo nie Slováci?
Keď som žil v Nemecku, tak som viackrát počul názory niektorých Nemcov na Slovanov a bol som zhrozený: „Slovák, Poliak, Ukrajinec, Srb, je to jedno, je to len slovanský potkan.“ Takto sa vyjadrujú o nás či ostatných našich slovanských bratoch. Akú teda majú o nás mienku? A my Slovania? Namiesto toho aby sme sa zjednotili, spojili, tak sa hašteríme, dokonca sa necháme vyprovokovať, zrejme od tých etník zo Západu, a vedieme proti sebe vojny.
Avšak čo sa týka Slovenska. Dôležité je, aby sme ako národ a tiež matičiari boli jednotní a spolupracovali. A to bez ohľadu na to či sme zo Slovenska, zo Srbska a či z Ameriky. Veď predsa, všetci sme Slovákmi, boli nimi naši predkovia a je našou povinnosťou slovenskosť zachovať pre nasledujúce generácie. Musíme byť aktívni v oblasti kultúry, avšak sa musíme angažovať aj politicky. Obdobne a rovnako aj ostatní Slovania.
– V. K.: Ste Slovák, narodili ste sa v Srbsku. Ako vnímate vzťahy medzi obomi našimi národmi?
– J. P.: Možno to poviem, či zhodnotím trošku ináč… Slováci aj Srbi sú Slovania. Tak ako je dôležitá slovanská spolupráca, rovnako je dôležitá spolupráca medzi našimi dvomi bratskými národmi, ktorá bola vždy a to v minulosti, ale aj súčasnosti. Pravdaže, žiaľ, v období nie veľmi ani slovensky, a ani národne orientovanej slovenskej vlády, ktorá povolila lety a bombardovanie Srbska (pričom je známe, že Slováci boli proti tomu), to bolo negatívne, no za to sú zodpovední len určití slovenskí politici, ktorí sa, chvála Bohu, už ani nedostali do parlamentu, čo je známe a jasné. Pokiaľ však zhodnotíme aj súčasnú politickú situáciu v obidvoch krajinách, tak je pozitívne, že obidva naše národy vzájomne spolupracujú a verím, že tomu tak bude aj naďalej. Tak nám Pán Boh pomáhaj!
– V. K.: Verím, že k zlepšeniu týchto vzťahov napomohla aj nedávna návšteva predsedu našej Matice slovenskej Mariána Tkáča medzi matičiarmi a Slovákmi v Srbsku, ako aj na pôde 190-ročnej Matice srbskej v Novom Sade a rokovania s jej predsedom prof. Draganom Stanićom.

Ďakujem vám za rozhovor.

Viliam Komora, Foto: archív autora

OPRAVA – OSPRAVEDLNENIE

            Redakcia sa ospravedlňuje za chybu v článku: Vzor krajanskej politiky je neďaleko. Slovák zo Srbska Jaroslav PINTÍR o menšinovej i matičnej problematike, ktorý bol uverejnený v Slovenských národných novinách č. 3/2017 na s. 4.

            V jednej vete bolo nedopatrením vložené slovíčko, ktoré tam nepatrilo a nemalo tam byť. Správne znenie tej vety má znieť: „…Veď všetci moji predkovia boli Slovákmi už v Uhorsku, ja na tom nemienim nič meniť a chcem to zaštepiť a odovzdať do ďalších generácií mojim potomkom.“ Chyba sa stala v redakcii pri korektúrach. Ospravedlňujeme sa Dolnozemskému Slovákovi Jaroslavovi Pintírovi, ktorého všetci predkovia boli vždy Slováci, ako aj autorovi rozhovoru Viliamovi Komorovi. Veríme, že s pánom Jaroslavom Pintírom sa na stránkach SNN ešte čitatelia stretnú, keďže to je roduverný Slovák a patrí medzi blízkych spolupracovníkov Michala Speváka st., prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii po jej obnovení v r. 1990, s ktorým je na fotografii a spoločne vyvíjajú aktivity na prospech Slovákov v Srbsku, na Slovensku, ale aj inde po svete.

red.

článok neprešiel jazykovou úpravou

MS v Srbsku

MS v Srbsku

Matica srbská

Matica srbská

Stanovy MS

Stanovy MS

2017-02-03T15:10:21+00:0012 decembra 2016 |Články zo slovenského života v zahraničí 2016|
X