…nie len na Vianoce …


//…nie len na Vianoce …

,Príďte hocikedy ..a nie len na Vianoce. To sú najčastejšie vyslovené slová starých, opustených a nemocných ľudí, ktorými sa zvyčajne lúčia s deťmi z folklórnej skupiny Ragačinka z Hrušova. Od prvého matičného Autobusu dobrej vôle už uplynulo 20 rokov čím sa prakticky na cestách tohto nezvyčajného vozidla posunula celá generácia.

Takmer dvestovka navštívených rôznogeneračných zariadení po celom Slovensku, nespočítateľné množstvo ťažkých ľudských osudov bolo svedkom snahy organizátorov podeliť sa s dobrou vôľou a pocitom spolupatričnosti. Tradičný termín v predvianočnom období okolo sviatku sv. Mikuláša sa podarilo každoročne udržať a keď to finančné možnosti dovolili, deti potešili obyvateľov charitatívnych zariadení i mimo neho. Aspoň čiastočne tým naplnili prosby ľudí, ktorí ich s radosťou očakávajú vo svojom prostredí v každom čase.

Zásluhou dobrých ľudí sa práve jubilejný ročník mohol začať s výrazným predstihom. V posledné februárové ráno malí folkloristi s krojmi , neodmysliteľnými kuframi s heligonkami a krabicami s koláčmi nastupovali do pristaveného autobusu s cieľom zaniesť pozdrav tým, ktorí sú odkázaní na pomocnú ruku iných.

i_3001205Po predchádzajúcich dohovoroch organizátorov s vedeniami ústavov a spolurealizátorov sa určila ,trasa smerom na Nitru. Symbolickou odmenou účinkujúcim bola návšteva nitrianskeho starého divadla a potom pocestných prichýlili v tamojšom Dome Matice slovenskej. Pani riaditeľka a pracovníci privítali pocestných ako doma a tí sa tak aj cítili.

Po občerstvení a preoblečení do typických hrušovských krojov už len „po svojich“ prešli do blízkeho Domova sociálnych služieb Borinka. Zvyčajne sa podobné návštevy z dôvodu vianočného obdobia začínali koledami, teraz však vzhľadom na časový posun musel byť program zmenený. Nič to však neubralo na príťažlivosti a hlavne bezprostrednosti prejavu všetkých i tých najmenších členov skupiny, pre ktorých to bolo prvé podobné vystúpenie.

Už sme si akosi zvykli na slzy padajúce po zvráskavených tvárach no každá má inú príchuť a najmä deti to vnímajú hlbšie. Nebolo to inak ani v tomto prípade keď po skončení programu boli najčastejšie slová…kedy prídete zas? Po malom občerstvení nasledovala spiatočná cesta, na ktorej čakali obyvatelia DSS v Teranoch.

i_3001203,Blízkosť domova dopĺňala rodinná atmosféra prostredia, predpokladajúca príjemný spoločný večer. Pesničky a tance prerušované vrúcnym potleskom, akoby rozospievali i steny inak veľmi pekného objektu, ktorý sa stal domovom vyše stovky starých a chorých ľudí.

Na hontiansku dolinu dopadla hlboká tma a opäť tu boli chvíle lúčenia….a opäť so smútkom vyslovovanú slová …škoda že musíte ísť. S nádejou odpovedáme..veď možno zas prídeme. Za to že sme mohli tu byť teraz ďakujeme všetkým, ktorí pripravili program a finančne pomohli zmierniť náklady spojené s cestou.

Okrem prepravcu Piritrans to bola najmä Poštová banka, ktorá v rámci programu Pre tri generácie prispela k tomu aby jubilejný ročník tohto nezvyčajného podujatia, ktoré má vplyv na národnú výchovu a sociálne cítenie mladej generácie, mohol začať už teraz.
Hrušov – Nitra – Terany, 28. 2. 2015

2015-05-24T16:51:31+00:0028 februára 2015 |Banskobystrický kraj|
X