Nový vedecký tajomník MS: Matičnú vedu treba urýchlene reštartovať


//Nový vedecký tajomník MS: Matičnú vedu treba urýchlene reštartovať

Historická veda nepodkupne poukazuje na našu neznalosť vlastnej minulosti

Bez finančného zabezpečenia nie je možné poslanie matičnej vedy naplniť. Finančne podvyživená je však nielen matičná veda na Slovensku. Smutnou správou je, že vládou aktuálne schválený štátny rozpočet na rok 2019, ktorý poputuje do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky, nijako výrazne nepočíta so zvýšením finančných zdrojov práve pre vedu. Ako sa s touto skutočnosťou vyrovnáva Matica slovenská a ako v tejto situácii plní svoje poslanie ‒ to boli východiská do rozhovoru s vedeckým tajomníkom MS PhDr. Pavlom MIČIANIKOM, M. A., PhD.

 

● Keď sa približne pred rokom stal novým predsedom Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, v jednom z prvých rozhovorov okrem iného pri výpočte zámerov do budúcnosti médiám povedal: „Ďalším mojím cieľom je matičná veda, ktorá zostáva dôležitou časťou nášho snaženia a nemožno ju v žiadnom prípade oddeliť od Matice slovenskej. Práve osobitný, menej kabinetný pohľad na vedu je potrebné uplatniť v Matici slovenskej. Matičná veda musí byť bližšie členskej základni, jej výstupy musí cítiť verejnosť. Aj tu však zaostávame v propagácii. Valné zhromaždenie okrem iného schválilo napríklad nevyhnutnosť vydania komplexnej publikácie, ktorá by zmapovala životy a dielo predsedov Matice slovenskej…“

Aj tento citát poukazuje na to, že matičná veda a výskum potrebujú nový impulz.
Matica slovenská prežíva generačnú výmenu. Popri úcte k šedinám a výsledkom práce predchodcov sa vedúcich matičných postov ujali mladí ľudia a je teraz na nich, ako sa týchto výziev zhostia a ako dokážu úlohy, čo na nich čakajú, plniť. A platí to aj pre matičnú vedu.

 

● Odcitujem aj ďalšie slová, ktoré sa bezprostredne dotýkajú vás. Kolega Dušan Kerný v jednom z dávnejších rozhovorov s vami napísal, že „historik Pavel Mičianik je čitateľovi SNN známy originálnym poukázaním na pôsobenie Slovenskej armády a vojakov počas ústupu pred sovietskou armádou na Kryme, ale aj informáciami o ojedinelej konferencii policajných historikov, na ktorej sa zaoberal o. i. obranou proti maďarskej agresii. Je autorom štvordielnej knihy o pôsobení Slovenskej armády v rokoch 1941 ‒ 1944, rozoberá jej úlohu a zástoj na prípravách a priebehu Slovenského národného povstania.“ Vedecký výskum by však mal prenikať do všetkých zložiek spoločnosti, mal by byť jej integrálnou súčasťou a jedným zo základných zdrojov jej materiálneho aj duchovného bohatstva. Aké zámery v tomto duchu do budúcnosti ‒ blízkej i vzdialenejšej ‒ má matičná veda?

Matičná veda má svoje poslanie definované Zákonom č. 68/1997 Z. z. (Zákon o Matici slovenskej), ktorý stanovuje Matici v úlohách hneď na treťom mieste „robiť základný slovakistický výskum“. Zákon definuje Slovenský historický ústav a Slovenský literárny ústav ako „vedecké pracoviská Matice slovenskej pre základný slovakistický výskum“. Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej má pôsobiť „ako koordinátor výskumu a dokumentácie vzťahov medzi slovenským národom a národnostnými menšinami žijúcimi v Slovenskej republike“. Krajanské múzeum Matice slovenskej je zákonom definované ako „ústredné pracovisko pre styk a spoluprácu so Slovákmi žijúcimi mimo územia Slovenskej republiky a na udržiavanie a rozvíjanie ich národnej identity a vzťahov k Slovenskej republike“. Matičná veda teda pracuje vo vedných odboroch história, literárna veda, jazykoveda a čiastočne aj etnológia. Keďže momentálne je personálne obsadenie vedeckých ústavov a dvoch odborných pracovísk v kritickom stave, prvoradou úlohou na najbližšie obdobie je personálna stabilizácia týchto pracovísk kvalitnými vedeckými pracovníkmi. Následne bude možné opäť naštartovať matičnú vedu. Základný vedecký výskum sa musí zamerať na dlhodobé projekty, ktorých výsledkom budú základné vedecké monografie. V historickej vede i etnológii je potrebné sa zamerať najmä na 20. storočie, kde je množstvo nespracovaných tém (napríklad Slováci v rakúsko-uhorskej armáde, v česko-slovenských légiách, Slováci v ruskej občianskej vojne, vpád Maďarskej červenej armády na Slovensko 1919, oslobodzovanie Slovenska 1944/1945 a iné). Tieto témy sú navyše „živé“, pretože sa týkajú ľudí, ktorých priami potomkovia ešte žijú.

 

● Zmyslom vedy je okrem množstva iných výstupov aj akési modelovanie predpovedí ‒ môže sa napríklad matičný výskum venovať modelovaniu zmien vekovej štruktúry obyvateľstva, a tým aj prioritných potrieb spoločnosti?

Keďže Matica slovenská nedisponuje ani štatistickým, ani prognostickým ústavom, nemôže tieto úlohy samostatne riešiť. Prostredníctvom svojich lokálnych štruktúr však môže pomôcť pri riešení podobných úloh, ak o to Maticu požiadajú iné vedecké ústavy alebo štátne orgány.

 

● Veda na Slovensku prežíva vo všeobecnosti pomerne ťažké časy. Platí to aj pre našu matičnú vedu práve v tomto zmysle?

Áno, platí.

 

● Existuje nejaký vzťah medzi vyspelosťou vedy a spoločnosti, v ktorej sa praktizuje? Ako ovplyvňuje veda pokrokovosť spoločnosti a naopak?

Moderná spoločnosť je do veľkej miery závislá od technológií, ktoré ľudstvu uľahčujú život. Nie v každom ohľade však platí, že pokrok vo vede je zároveň spojený s duchovným a civilizačným pokrokom. Uľahčovanie života niekedy vedie k strate istých zručností, a tým aj k nebadanej degenerácii spoločnosti. Napríklad v USA je už množstvo ľudí, ktorí nevedia písať písaným písmom. Vystačia si len ťukaním do klávesnice a strácajú tak jemnú motoriku. Humanitné vedy majú preto úlohu neustále spoločnosť „poľudšťovať“, nastavovať jej zrkadlo. Tu má nezastupiteľné miesto najmä história, ktorá v spoločnosti funguje ako prísna vychovávateľka. Prísne a nekompromisne trestá neznalosť vlastnej histórie. Mnohé dávne vyspelé zaniknuté civilizácie sú toho príkladom.

 

● Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti). Dá sa napríklad historická veda očistiť od rôznych ideologických nánosov, ktoré vznikali a zanikali tak, ako sa vyvíjala spoločnosť?

V každej dobe a v každom režime vznikali historické práce na politickú objednávku, ktoré „dokazovali“, že práve ten-ktorý režim je najlepší a je „nevyhnutným“ vyvrcholením dejín. Históriu odnepamäti vládcovia používali ako jeden z nástrojov riadenia spoločnosti. Dejiny ľuďom predkladali tak, aby ich mohli ovládať a formovať žiaducim smerom. Vždy však existovali historici, ktorí sa usilovali priblížiť k pravde a nepracovať na politickú objednávku. Nikdy to však nemali ľahké. Objektívna veda neexistuje z jednoduchého dôvodu, tvorí ju vždy konkrétny človek ‒ konkrétny subjekt. Matica sa však usiluje a bude usilovať umožňovať svojim vedeckým pracovníkom slobodné a tvorivé bádanie.

 

● Veda je predmetom skúmania celého radu najrôznejších disciplín. Ktoré sú prioritné (ak sú) alebo aspoň podstatné v prostredí Matice slovenskej?

Ako som v úvode uviedol, Matica slovenská sa sústreďuje najmä na históriu a literárnu vedu z pohľadu slovenskej civilizácie.

 

● Bývalý minister kultúry Marek Maďarič v súvislosti s Maticou slovenskou tvrdil, že by si Matica mala nejako konkrétne definovať svoje zámery, nájsť podstatu svojho pôsobenia v podmienkach modernej spoločnosti. Akoby bolo možné toto jeho nazeranie na poslanie Matice slovenskej aplikovať v budúcnosti matičnej vedy?

Poslanie Matice slovenskej jasne definuje spomenutý Zákon č. 68/1997 Z. z. (Zákon o Matici slovenskej). Pán Maďarič si ho mal prečítať. V širšom zmysle by podľa mňa mala Matica slovenská chrániť, zveľaďovať a šíriť slovenskú civilizáciu, ktorá je civilizáciou DOBRA. Slovenská civilizácia je tiež civilizáciou ĽUDSKOSTI, ktorá rešpektuje a ctí Stvoriteľa i dôstojnosť každej ľudskej a živej bytosti. Preto sa aj matičná veda prioritne musí zaoberať výskumom slovenskej civilizácie.

 

● Vedecký výskum je vysokokvalifikovaná organizovaná odborná činnosť zameraná na získanie nových poznatkov (základný výskum), respektíve na objavovanie postupov, ktorými možno využiť teoretické poznatky v praxi (aplikovaný výskum). Sme v Matici na takýto výskum kvalitne odborne vybavení? Do akej miery je finančne závislý od mimomatičných zdrojov?

Momentálne matičné vedecké ústavy nie sú schopné vykonávať „základný slovakistický výskum“ vinou nedostatočného personálneho obsadenia vedeckých a odborných pracovísk. Bez finančného zabezpečenia ani nie je možné toto poslanie matičnej vedy naplniť. To je však úloha pre vedenie Matice slovenskej, aby matičnej vede zabezpečilo dostatok finančných prostriedkov na jej fungovanie. Avšak finančné prostriedky pre vedu celkom nezávisia len od vedenia MS, ktoré zápasí každý rok s finančným nedostatkom zo strany štátu, ale od vonkajších objektívnych faktorov, ktoré môžu matičiari niekedy len ťažko ovplyvniť.

 

● Ako narába matičný vedecký výskum so získanými poznatkami, postupuje ich verejnosti?

Popularizácia výsledkov matičného vedeckého výskumu sa uskutočňuje najmä prostredníctvom tlačovín (kníh, zborníkov a odborných časopisov), konferencií, seminárov a prednášok. Na propagáciu čiastkových výsledkov výskumu, zaujímavých dokumentov a biografií osobností je nevyhnutné vytvoriť moderný odborný vedecký časopis, ktorý by nahradil doteraz vydávané zborníky. Zborníky sú reliktom minulosti a dnes ich už číta málokto.

 

● Nakoľko je výskum subjektívny, ovplyvňovaný osobnosťou vedca, jeho názormi, empíriou, a nakoľko by mal byť objektivizovaný?

Výskum je vždy ovplyvňovaný osobnosťou vedca. Do akej miery, závisí od konkrétneho človeka. Preto hovoriť o „objektivite“ možno len ťažko. Týmto slovom sa navyše často oháňajú najmä tí, ktorí pracujú na politickú objednávku a snažia sa tak dať svojim prácam punc dôveryhodnosti. Podľa mňa je preto najmä v humanitných vedách možné hovoriť o priblížení sa k pravde alebo o poskytnutí plastického, mozaikového obrazu minulosti.

 

● Vďaka za rozhovor a na záver ešte malá poznámka:

Tak ako v úvode aj na tomto mieste si pripomeňme slová predsedu Matice slovenskej doktora Gešpera: „Dnes celý rad národných postáv a dejinných prelomov slovenského národa pomaly upadá do zabudnutia. Ich prinavrátenie do národného vedomia, obzvlášť do kolektívnej historickej pamäti Slovákov je naliehavé. Veď vedomosti mládeže o národných osobnostiach sú katastrofálne. Štefan Moyses, Karol Kuzmány, J. M. Hurban, Š. M. Daxner, Adolf Dobriansky, Andrej Radlinský, Matúš Dula, Jur Janoška, Ján Vanovič, Štefan Krčméry, J. C. Hronský, František Richard Osvald, Andrej Hlinka, Martin Rázus, Janko Jesenský, ale aj hurbanovci rokov 1848 až 1849, slovenskí legionári v česko-slovenskom odboji 1914 až 1920, mladí hrdinovia Malej vojny ‒ čo vie verejnosť o tých, ktorí zasvätili život národu? Národná i občianska spoločnosť bude zdravá, ak sama bude mať zdravé sebavedomie, keď bude poznať svojich predchodcov a bude si vedomá slovenských a slovanských koreňov. Nové národné elity môžeme vychovať len príkladom minulých slovenských generácií, to je overená dejinná skúsenosť,“ povedal po svojom zvolení do funkcie súčasný predseda Matice.

Niet pochybností, že aj tieto osobnosti zrejme ešte budú predmetom matičného výskumu. Veď to dobre všetci poznajú: „Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť,“ znie známe konštatovanie, hoci sa šíri aj v rôznych iných podobách. Jeho význam a odkaz je však nespochybniteľne jasný.

 

Zhováral sa Ján ČERNÝ pre Slovenské národné noviny

Foto: archív SNN

2018-12-15T17:36:20+00:0015 decembra 2018 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X