O láske a frajeroch aj s heligonkármi


//O láske a frajeroch aj s heligonkármi

Podstatný rozdiel vo štvrtom ročníku stretnutia heligonkárov vo Valči bola rôznorodosť hostí z regiónov Slovenska. Prišli účinkujúci z Kysúc, od Oravy, Žiliny, dievčatá z Považskej Bystrice, z Prievidze či z Banskej Bystrice, Liptova a Turca.
VALČA. Príprava obľúbenej akcie Echo heligónky 2016 dala organizátorom tento rok poriadne zabrať a trvala niekoľko týždňov. Udalosť sa niesla v duchu vítania jari a prebúdzania sa prírody, čo sa odzrkadlilo vo výzdobe a úvodnej scénke folklórnej skupiny Valčianka. Tá sa prvýkrát predstavila verejnosti a spoločné vystupovanie si skupina užívala. Patria do nej mladí nadšenci slovenských zvykov, tradícií a ľudových piesní, ktorí otvorili prehliadku heligonkárov úvodnou scénkou o stavaní mája.

Spievali o láske aj frajeroch

Vysoká návštevnosť podujatia všetkých príjemne prekvapila. „V predchádzajúcich ročníkoch sa zúčastnili takmer tí istí heligonkári. Tento rok sme sa rozhodli, že pozveme celkom nové tváre z okolitých regiónov Turca. Predtým boli aj štyria vystupujúci z rovnakej dediny, avšak teraz prišla iba jedna skupina či jednotlivec za každú obec,“ oboznamuje s úrovňou podujatia jeden z hlavných organizátorov a člen Miestneho odboru Matice slovenskej vo Valči Ján Lučan. Na Echo heligónky 2016 pozvali len dvoch účastníkov, ktorí boli aj na predchádzajúcich podujatiach a s ktorými zakladali prvý ročník stretnutia heligonkárov, a to muzikantov Rybárovcov. Hlavným motívom piesní takmer všetkých vystupujúcich bola láska na dedine či frajeri a niektoré tiež venovali matkám. Pesničky boli veselého a rezkého charakteru, aby sa hostia bavili a mohli si zaspievať. Účinkujúcemu Karolovi Kováčovi z Podhorian pri Nitre sa hudobný nástroj heligónka nesmierne páči, lebo prakticky vraj zastane celý orchester a dobre sa popri nej spieva. „Pred dvoma rokmi som zmenil žáner z tanečnej gitarovej muziky na heligónku. Mám rád miešaný výber slovenských aj českých pesničiek. Hlavne, aby boli rytmické a melodické,“ hovorí.

Ťahavé trávnice pre ženy

Rovnakého názoru je i Štefan Kubačák z Turzovky, ktorý vystupuje s Katkou Kubačákovou už deviaty rok. „Ľudia chcú počuť niečo rýchlejšie, živšie a my chceme ísť s dobou, tak hráme väčšinou polky, valčíky či moravsko-slovenské piesne, ktoré naši predkovia doniesli z Moravy a udomácnili sa na Kysuciach. Medzi kysuckým folklórom a tým, čo hrávame my, je veľký rozdiel. Kysuce nie sú veľmi výrazné vo folklóre, tam sa spievali skôr trávnice ťahavého charakteru, ktoré sú vhodnejšie pre ženy pri práci,“ opisuje Š. Kubačák. Trávnice sú typické aj pre turčiansky región. Práve preto sa hrajú na heligónke veľmi zriedkavo. Prevládajú piesne kysucké, liptovské a oravské. Z klubu Turčianska heligónka sa prišli predviesť Jozef Rybár s dcérou Klaudiou. „Z Turca som sa odsťahoval do Dežeríc, tak sme sa prispôsobili piesňam trenčianskeho regiónu. Pri hre na heligónke ma nadchýna, že je tam veľa možností hudby a s jednou drevenou skrinkou sa dá vybaviť celá zábava,“ usmieva sa. O dojmoch z Echo heligónky 2016 hovorí návštevníčka Anna Kašubová z Martina: „Chodievame za heligonkármi podľa toho, kde hrajú. Som rodáčka z Terchovej, takže pre mňa je heligónka a terchovská muzika všetko. Na prvom mieste v ľudovej hudbe sú pre mňa Rybárovci.“

Školská taška naopak

Skupina piatich hudobníkov Heligonkári žaškovskí si vyberajú piesne, ktoré sa odjakživa spievali v Žaškove. Hoci nie sú originálne zo Žaškova, tak sa im zapáčili, že si ich privlastňujú a považujú ich za žaškovské. Ondrej Chovan zo žaškovských heligonkárov sa hre na heligónku venuje od chlapca. Hudobný nástroj dostal v prvej triede za jednotku na vysvedčení. „Vždy som obdivoval heligonkárov. Školskú tašku som nosil naopak a tváril som sa, že je to heligónka. Tak sa rodičia rozhodli, že mi jednu kúpia,“ vysvetľuje. Heligónku má rád, lebo je to nástroj, ktorý nahradí kopu iných nástrojov a môže byť sólová aj sprievodná. My sme všetci milovníci heligónky. V dedine máme známeho majstra, ktorý ich vyrába a umenie hry na heligónke sa u nás dedí z otca na syna, aj na vnuka,“ zmieňuje O. Chovan. Ivanovi Tomkovi z Valče sa najviac páčili mladí účinkujúci. „Výborná akcia, počasie máme krásne, tak je dobre. Len sála kultúrneho domu je pre Valču malá. Prišlo toľko návštevníkov, že si nemali kde sadnúť,“ vyslovil sa. Veselé podujatie ozvláštnil i krst prvého CD spevokolu Valčan s názvom Slovensko krásne. Nové CD pokrstila starostka Valče Mária Ondráčková a predseda valčianskych matičiarov Ján Lučan, ktorý už teraz plánuje tému budúcoročného stretnutia. Prezradil, že prehliadka heligonkárov 2017 by mala byť zameraná na poľovníctvo a rybárstvo.

SILVIA ŠTRBÁKOVÁ

 

[Turčianske noviny; 20/2016; 24/05/2016; s.: 39; SILVIA ŠTRBÁKOVÁ ; Zaradenie: STÁLE SA NIEČO DEJE]

2016-05-24T09:20:15+00:0024 mája 2016 |Napísali a povedali o nás|
X