Opäť zaznelo -Tavo kiseľ tavo….


//Opäť zaznelo -Tavo kiseľ tavo….

Príchod jari sa od nepamäti každoročne spájal s množstvom zvykov a obyčají , ktoré boli súčasťou života najmä dedinského ľudu. Najčastejším bol zvyk vynášania figuríny zobrazujúcej nevľúdnu zimu, ale i rôzne nešváry ,ktoré sa počas predchádzajúceho obdobia pousádzali v dedinách a domácnostiach. Niekde dievky nosili Morenu, niekde Murienu, Marienku, Panáka, v Hrušove a iných dedinách v Honte vynášali Kiseľa. Poobede na Smrtnú, neskoršie na Kvetnú nedeľu nevesty prinášali časti kroja, ktoré dievky obliekli na postavu urobenú z drevenej kostry a slamy. Túto potom zobrali a spevom nosili po uliciach dediny. Týmto rituálom naznačovali odchod nepohody, chladu a príchod teplejšieho a krajšieho obdobia. Bol to i znak očisťovania príbytkov od javov, ktoré škodia ľudskému spolunažívaniu vo vnútri rodín i celkovo medzi obyvateľmi.

Po obíjdení dediny , kde sa figuríne ušlo často aj „pozdravu“ v podobe vreciek, alebo hrncov s popolom, ktoré hádzali z úkrytov chlapci ,túto zhodili zo strmého brala. Náznokovo s ňou i všetkú po dedine pozberanú neplechu. . Zvyk sa ešte na viacerých miestach prezentuje folkloristami a inými skupinami nadšencov. Nie vždy šťastne, lebo sa odkláňa od svojej pôvodnej podstaty či už termínovo, odevom, ale aj zmyslovo. Žiaľbohu nejde len o tento prípad „dodržiavania obyčají“. Viac ráz sme svedkami doslova devastácie tradícií pretavovaných do komercie a nevkusu.
Netreba však odsudzovať všetkých, pretože to organizátori väčšinou robia v rámci aktuálnych možností. Žijeme v dobe keď by sa tento zvyk zišlo sprevádzkovať vo všetkých sídlach i v inštitúciách , lebo ak by bola opodstatnená jeho pôvodná náplň bolo by čo čistiť nielen v jeden deň v roku. Mladé hrušovské matičiarky sa aj v tohtoročnú Kvetnú nedeľu opäť vybrali s Kiseľom po dedine, aby ako po iné roky týmto úkonom pripomenuli rodákom že je čas aby sa po zime prebrali k životu a poupratovali si nielen pred domami, ale vo vnútri vlastných duší. Je chvályhodné, že sa pri tom obliekajú do aktuálneho pôstneho kroja. Celkom iný, slávnostný, majú na sebe na Veľkonočnú nedeľu, keď po svätej omši na námestí predvádzajú ďalší jarný zvyk Hoja ďunďa, všeobecne nazývaný chorovody. Samotný jeho názov inklinuje k ruštine, čo dokazuje jeho archaickosť. Tak isto šorové spevy s prechádzaním, vyvolávaním a prepletaním vrátane ojedinele používaných slovných spojení majú zaujímavé stvárnenie a prejav.

V Hrušove tieto dva zvyky patria medzi preživšie a predvádzajú sa v pôvodnom prostredí na verejných priestranstvách bez väčších choreografických a organizačných príprav, čo dodáva na ich príťažlivosti a autentičnosti.
Hrušov, 6. 4. 2015

Ján Brloš

2015-05-24T16:59:26+00:006 apríla 2015 |Banskobystrický kraj|
X