Oslavy pri príležitosti 73. výročia SNP v Srňacom v novom šate, s historickým exkurzom do dejinných udalostí 2. svetovej vojny a SNP


//Oslavy pri príležitosti 73. výročia SNP v Srňacom v novom šate, s historickým exkurzom do dejinných udalostí 2. svetovej vojny a SNP

Vtedajšia obec Srňacie, dnes prímestská časť mesta Dolný Kubín, sa pýši obnovou pamätnej tabule, prístrešku a zrenovovaným znakom partizánskej skupiny Signál ktorá pôsobila v tejto lokalite Chočského pohoria. Stačila aktivita a spojenie OZ Femina s.r.o, mesta Dolný Kubín, agentúry L s.r.o.  ako aj Oblastného výboru SZPB Ružomberok a dôstojné miesto, ktoré pripomína činnosť partizánskeho oddielu Signál dostalo inú podobu. Znak – drevoplastika bol vytvorený umeleckým rezbárom Pavlom Potockým z Podbieľa v sedemdesiatich rokoch minulého storočia.tedajšia obec Srňacie, dnes prímestská časť mesta Dolný Kubín, sa pýši obnovou pamätnej tabule, prístrešku a zrenovovaným znakom partizánskej skupiny Signál ktorá pôsobila v tejto lokalite Chočského pohoria. Stačila aktivita a spojenie OZ Femina s.r.o, mesta Dolný Kubín, agentúry L s.r.o.  ako aj Oblastného výboru SZPB Ružomberok a dôstojné miesto, ktoré pripomína činnosť partizánskeho oddielu Signál dostalo inú podobu. Znak – drevoplastika bol vytvorený umeleckým rezbárom Pavlom Potockým z Podbieľa v sedemdesiatich rokoch minulého storočia.  Aby mená a činy nepadli do zabudnutia, treba si neustále pripomínať udalosti našej histórie a zvlášť obdobie 2. svetovej vojny a SNP. Partizánsky oddiel s pôvodným názvom Blesk-Signál, ktorého veliteľom bol podplukovník Šarov, vznikol 16.9.1944 s činnosťou až do oslobodenia. Pôsobil hlavne v oblasti Chočského pohoria na strane Liptova a Oravy. Od konca novembra 1944 sa zlúčil s oddielom Oravský partizánsky oddiel. Kmeňový stav oddielu bol 221 členov, v boji padlo 23 a13 príslušníkov bolo nezvestných. V Srňacom bol zriadený štáb oddielu. V tejto obci sa ukrýval aj Smrečanský s rodinou, krátky čas aj Helena Hroboňová a Marta Obuchová. Útočisko tu mal aj štáb na čele s veliteľom Emilom Kováčikom. V jednom malom domčeku bývala Elena Rizmanová, ktorá sa stala neskôr manželkou Emila Kováčika, partizánskeho veliteľa. Taktiež sa tam ukrývali Mária Trnkalová, Vojtech Bouček, Vendelín Balko, Vlado Šútovec a krátky čas aj major Černych. V dome č.4. sa na šope ukrýval aj Vladimír Čaplovič a Ľudovít Keliar, ktorý neskôr napísali knihu „Rozpomienky na SNP na Orave“. V záujme zjednotenia síl v boji proti fašizmu a pomoci frontu, zabezpečenia majetku pred odvlečením do Nemecka, boli na úpätí Choča viackrát spoločné porady zástupcov partizánskych oddielov s predstaviteľmi ilegálnych výborov Oravy a Liptova. Práve v Srňacom partizáni zriadili preverovací štáb aby sa tak vyhli prípadným špiónom, ktorých sa fašisti pokúšali do týchto oddielov viackrát nasadiť. Partizánsky oddiel Signál sa skladal z troch rôt: roty liptovských garbiarov, ktorým velil nadporučík Juraj Pillár, roty oravských partizánov kde velil nadporučík Emil Kováčik a roty ruskej, kde bol veliteľom podplukovník Šarov, ktorý bol aj veliteľom celého oddielu.  Politickým komisárom oddielu bol major Peter Platonovič Lucenko,známy aj ako major Černych, ktorý od miestnych obyvateľov dostal krycie meno „Komisár s bradou“. Z oravských ilegálnych pracovníkov bol v tomto oddiele prof. Vladimír Čaplovič, Ján Majer, Ľudovít Keliar a Alexander Huba. Oddiel so štábom v Srňacom, prostredníctvom ilegálneho pracovníka Vladimíra Šútovca s pomocou vysielačky nadviazali spojenie s Bratislavou a viackrát získané cenné správy, dôležité pre sovietsku armádu, boli éterom podávané. V decembri 1944 partizánsky štáb vyslal do  hlavného mesta partizánsku spojku v osobe Eleny Rizmanovej, ktorá priniesla do Bratislavy pokyny od podplukovníka Šarova. Začiatkom januára 1945 Nemci začali častejšie podnikať výpady proti partizánskym obciam – Srňacie, Pokryváč, Osádke a Malatinej. Partizáni sa museli častejšie rozptýliť hlboko do hôr. Srňacie, ako významná partizánska obec na Dolnej Orave – jej obyvatelia, sa natrvalo zapísali do dejín v boji proti nemeckým okupantom a významnou mierou prispeli na oslobodení Oravy spod jarma fašizmu. Preto je dôležité nezabúdať na mená, skupiny a ich činnosť pre zachovanie budúcim generáciám. A k tomu nemalou mierou slúži aj vynovený pamätník bojovníkom za našu slobodu na vyšnom konci Srňacieho.
Pavol Stuchlý,
predseda MO MS Istebné nad Oravou

článok neprešiel jazykovou úpravou

2017-08-22T16:30:57+00:0022 augusta 2017 |Žilinský kraj|
X