Osobnosť vo vzťahu k osobnostiam


//Osobnosť vo vzťahu k osobnostiam

Jozef Markuš SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ

Bratislava: AlleGro, 2016, 1. vyd., 152 s., ISBN 978-80-88981-15-2.

Vajanského rok, dôstojne pripravený (Maticou slovenskou, ministerstvom kultúry, spisovateľskými organizáciami, niekoľkými vydavateľstvami a redakciami i aktivitou osvetových pracovníkov), akoby symbolicky zavŕšila táto kniha Jozefa Markuša. Stojí však za pozornosť aj šírkou pohľadu na Slovensko Vajanského čias. Lebo nie je to iba kniha o Vajanskom. Autor si stanovil veľmi potrebný a mnoho ráz podceňovaný cieľ: predstaviť osobnosť, o ktorej chce vypovedať niečo zaujímavé, a istotne aj nové, na pozadí a vo väzbe s inými dejateľmi tých čias. Často sa totiž stáva (vo väčšej či menšej miere, ale naozaj často), že sa autor tak húževnato zameria na svoju postavu, až zabudne, že celé jej úsilie, tvorba, aktivity by boli nielen neúspešné, ale dokonca nemožné bez spolupráce s inými ľuďmi jej doby aj s predstaviteľmi odchádzajúcej i prichádzajúcej generácie. Lebo bez takej interakcie, väzby a podnetov by bola akákoľvek námaha človeka márna, nech by hocijako vyčnieval z davu. Jeho úsilie by sa skončilo bez očakávaného úspechu a bez dosiahnutia vysnívaného cieľa. A nik by si už naňho nespomenul.

Markuš sa nenadchol svojím hrdinom až tak veľmi, aby na tieto väzby zabudol. Dokonca sa mi vidí, že sa mu Vajanský dávno zaľúbil nielen pre svoj osobnostný formát, tvorivú všestrannosť novinára, spisovateľa, politika, organizátora i vedca, ale práve pre jeho väzby so všetkými a všetkým, čo vytváralo vedu na kultúru doby, v ktorej žil, a slovenské národné obrodenie od čias osvietenstva po záver 19. storočia. Teda so všetkými a všetkým, čo chcelo vytvoriť hrdé národné povedomie ako predpoklad našej národnej slobody. Ba ešte ďalej, samozrejme, že ďalej, o stupeň vyššie od predstáv otca – Jozefa Miloslava Hurbana -, po Vajanského ideu fix, pre jeho nemenný a pevný cieľ: slovenskú štátnosť.

Postrehnutie týchto historických a generačných väzieb, ich príťažlivo a informovane vykreslená situačná mapa aj so strmými, zdanlivo neschodnými pohoriami kontroverzií, ktoré vždy prináša daný čas, povaha ľudí, triedne a konfesionálne rozdiely, konkrétna akcia – to je ďalší prínos knihy. Autor ich aj nachádza a pomenúva: stavovské protirečenia, vyvolávané najmä protinárodným postojom slovenskej šľachty a často aj sedmoslivkárskeho zemianstva, neznášanlivosť cirkví, pestovaná mnohými jej funkcionármi a cez kostoly prenášaná medzi prostý ľud, aj rasizmus, vyvolávaný najmä židovským krčmárstvom a maďarizáciou mnohých židovských rodín v slovenskom prostredí s náklonnosťou k veľkouhorskému anachronizmu.

Práve v panoramatickom obraze odchádzajúcich tvorcov slovenskej kultúry, osobností Vajanského čias a tých, čo dovedú Slovákov k vyššiemu stupňu národnej existencie, do spoločnej republiky s Cechmi, sa črtá veľkosť Vajanského vo všetkých jeho tvorivých podobách. To je, myslím si, Markušov prínos k poznaniu Svetozára Hurbana, syna jedného z trojice, ktorá prelomila zakliatie národa.

[Literárny týždenník; 43/2016,44/2016; 21/12/2016; s.: 12,13; JÁN ČOMAJ ; Zaradenie: RECENZIE]

JÁN ČOMAJ

2017-01-16T10:07:31+00:0016 januára 2017 |Napísali a povedali o nás|
X