Po stopách Timravy

thumbnail

16. 7. 2017  Lučenec

Kultúrne pamiatky sú zdrojom poznania života a práce našich predkov. Úcta ku kultúrnym pamiatkam je aj úctou k miestu, kde žijeme a jedným zo znakov našej vlasteneckej vychovanosti. Dedičstvo otcov skryté v duchovných, materiálnych a kultúrnych hodnotách minulosti by malo slúžiť v prospech súčasnosti. Vlastenecká výchova je hlavne v dnešných pohnutých časoch veľmi dôležitá. Je viac ako nutné v mladých ľuďoch vzbudzovať záujem o históriu a hrdosť na svoje korene a kultúru. Výchovu k vlastenectvu má vo svojich programových bodoch aj Matica slovenská.
Miestny odbor Matice slovenskej Cinobaňa zareagoval na výzvu o poskytnutie dotácie a jeho predsedkyňa Mgr. Vladimíra Albertová vypracovala projekt Po stopách Timravy pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľky. Cieľom projektu bolo okrem návštevy miest, kde spisovateľka žila a tvorila, aj šírenie a propagácia myšlienok MS medzi mladou generáciou, zlepšenie vzťahov medzi staršou a mladšou generáciou a aktívna spolupráca s miestnouz základnou školou. Projekt bol finančne podporený Maticou slovenskou a my sme mohli pripraviť pre tridsať žiakov školy a členov MO MS dňa 16. júna 2017 exkurziu do obce Polichno, Ábelová a mesta Lučenec.
Pre našu organizáciu to bola prvá väčšia akcia. Exkurzii predchádzalo príjemné stretnutie matičiarov v miestnej základnej škole, kde sme si spoločne vypočuli ukážku z tvorby spisovateľky a pozreli si dokumentárny film Moja teta Timrava režisérky Kataríny Kočalkovej, po ktorom nasledovala diskusia pri voňavej kávičke. „Na kávičku k Timrave“ prijala pozvanie aj p. riaditeľka Domu MS v Lučenci Ing. Alena Rezková.
Výlet po stopách významnej rodáčky z Novohradu začal v jej rodnej obci Polichno, kde nás privítal starosta Pavol Kyseľ. Po úvodných slovách nás odviedol do rodného domu spisovateľky, kde sme na chvíľu nahliadli do 19. storočia prostredníctvom rôznych dobových predmetov, oblečenia, starých kníh, fotografií a úžitkových predmetov, ktoré rodina používala pri každodenných povinnostiach. Spoločne sme navštívili aj evanjelický kostol, kde pôsobil jej otec ako evanjelický farár. Príjemnou prechádzkou po obci sme sa dostali aj k budove vtedajšej školy, kde aj spisovateľka dostala v útlom veku prvé základy školského vzdelania. Potom však po rozhodnutí jej rodičov dochádzal do ich rodiny súkromný učiteľ. Pán starosta nám poskytol veľmi obšírny a obsahom hodnotný výklad o živote ich významnej rodáčky až do času, kedy sa presťahovala do blízkej obce Ábelová, kam následne smerovali aj naše kroky. Tu nás už očakávala zamestnankyňa obecného úradu pani Nadežda Knapeková., tak isto ako pán Kyseľ, zanietená členka Matice Slovenskej. Toto múzeum života spisovateľky bolo trošku iné. V osvetlených paneloch boli vystavené písomné dokumenty zo života B.S.Timravy veľmi účelne a esteticky rozmiestnené. Približovali jej tvorivý život, diela, ale aj reakcie a vyznania jej súčasníkov. Tým, že sa Timrava nikdy nevydala, zvolila si ťažkú životnú cestu, častokrát vo veľmi skromných pomeroch, neprijatá a nepochopená dedinskou spoločnosťou. V Ábelovej žila až do svojej staroby, kedy sa po zvážení a zhoršujúcom sa zdravotnom stave presťahovala do mesta Lučenec, kde dožila v blízkosti netere Ari Petrivaldskej.
K hrobu spisovateľky na miestnom cintoríne v Lučenci sme spoločne položili kyticu kvetov a poklonili sa pamiatke jednej z najvýznamnejších osobností našej novodobej histórie, žene, ktorá aj napriek svojmu talentu a novátorskému pohľadu na život, zostala vo svojej dobe nepochopená a častokrát zavrhovaná. Obraz doby, v ktorej žila, navždy zachytila vo svojich dielach, ktoré dnes radíme medzi elitu slovenskej spisovateľskej tvorby 19. storočia.
Projekt Po stopách Timravy obohatil o nové vedomosti a skúsenosti nielen žiakov, ale aj nás dospelých. Mohol sa však uskutočniť len vďaka finančnej podpore ústredia Matice slovenskej, sponzorom a členom výboru MO MS, ktorí príprave tejto akcie venovali mnoho svojho voľného času.

Mgr. Vladimíra Albertová,
MO MS Cinobaňa

článok neprešiel jazykovou úpravou