Položili životy za našu slobodu


//Položili životy za našu slobodu

Iba druhý raz v dejinách sa na našom území konal akt blahorečenia. V posledný septembrový deň sa stal blahoslaveným mučeník z obdobia komunistickej diktatúry, kňaz salezián Titus Zeman. Akt vykonal pápežský legát kardinál Angelo Amato na tom istom mieste v Petržalke, kde v roku 2003 blahorečil pápež Ján Pavol II. biskupa Vasila Hopka a rehoľníčku Zdenku Schelingovú. Prítomných bolo okolo tridsaťtisíc ľudí, nikto však ani z vlády, ani z parlamentu. Nedopátral som sa príčin neúčasti predstaviteľov štátu na tomto výnimočnom a zriedkavom akte, a preto nejdem o tom ani špekulovať. Akurát som na slávnostnej recepcii mohol prítomným cirkevným hodnostárom s hrdosťou oznámiť, že Matica tu je.
Titus Zeman trpel preto, že prevádzal cez hranice bohoslovcov, aby mohli pokračovať v štúdiách po nástupe útlaku cirkví u nás. Zorganizoval tri prechody hraníc, pri návrate z tretieho ho v apríli 1951 zatkli. Odsúdili ho za velezradu a špionáž na trest smrti, ktorý napokon zmenili na 25-ročné väzenie. V ťažkých podmienkach odsedel trinásť rokov.
Podobných mučeníkov, ktorých dlhodobo väznili, a ktorí položili životy za našu slobodu je veľa, aj keď náš zoznam blahoslavených mučeníkov, ktorí trpeli za svoje presvedčenie po roku 1945 trpeli, ostáva skromný. Na bratislavskom ružinovskom cintoríne sú vytesané mená stoviek tých, ktorí „očakávali spravodlivosť a dostalo sa im opovrhnutia, hľadali slobodu a nachádzali smrť“. Sú tam aj mená Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorých prenasledovali za podobné činy – ilegálny prechod hraníc. Týchto troch spolužiakov z Trenčína zatkli a 21. mája 1949 ich odsúdili na doživotie. Neslávne známemu prokurátorovi Rašlovi však doživotie nestačilo. Na základe jeho odvolania pražský Najvyšší súd v septembri 1950 zmenil rozsudok na trest smrti a 20. februára 1951 ich popravili. Nezaslúžili by si mnohí z tých, ktorí v rokoch 1945 – 1989 trpeli, byť po boku biskupov Gojdiča a Hopka, rehoľníkov Zdenky, Metoda Trčku a Titusa Zemana podobne, ako je to v iných štátoch, kde vládla totalita? Napríklad v Španielsku či na Ukrajine blahorečili desiatky, ba stovky mučeníkov, a to aj z radov nekňazov, teda laikov, a obyčajne naraz. A či máme ostať národom bez pamäte?

7. 10. 2017.

Marián Tkáč, predseda MS

 

2017-10-08T10:17:08+00:008 októbra 2017 |Očami Matice|
X