Príbeh ako informácia


//Príbeh ako informácia

Igor Válek

POVESTI O SLOVENSKÝCH LIEČIVÝCH PRAMEŇOCH A KÚPEĽOCH

Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. I. vydanie, 152 s., ISBN 978-80-8115-221-4

Povesť má dar zaujať príbehom a cezeň informovať. Ukrýva deje i dejiny, odveké boje dobra so zlom, nezriedka býva zviazaná s miestom, ktoré by sme mali poznať a o ktorom sa (zavše mylne) nazdávame, že ho naozaj poznáme. V rukách (,,z pera“) informovaného a zručného autora sa zmení tradovaný (dakde len fiktívny) krátky príbeh na výpravnú epiku. Autorský danajský dar naturálnemu poetovi. (Tak ti treba, básnik, keď vieš napísať slušnú prózu, poť sa nad ňou…)
Podozrievam Váleka, že ho okolnosti a spoločenská či vydavateľská objednávka donútili trochu sa stiahnuť – odtiahnuť od lyriky a rozpisovať, rozprávať, interpretovať epické ,,kúsky“ tak, aby boli nielen deťom, ale aj dospelým a od nich starším čitateľom blízke, milé a príjemné. Lebo tak pôsobia. Väčšina z nich obstojí v najtvrdšej konkurencii tvorcov doma i vo svete.
Dobrým partnerom (a to býva čoraz zriedkavejšie) je Válekovi v jeho úsiliach vydavateľ, konkrétne Vydavateľstvo Matice slovenskej. Po úspešnej prozaickej mozaike Haškovi v pätách (2003) vzali matičiari pod krídla už druhú ,,vodnú“ knižku povestí (prvá bola Povesti o slovenských riekach, 2013). Zaradila sa ako voľný list do atlasu povesťovej mapy Slovenska, ktorú matičné vydavateľstvo skladá už dvadsať rokov a po súčasnosť ju tvorí okolo dvadsaťpäť titulov.
Reč je však o Válekovej knižke povestí o liečivých prameňoch a kúpeľoch. Komponoval ju ako populárno-náučnú skladačku, v ktorej popri faktografii o tej-ktorej lokalite (existujúce i zaniknuté kúpele) uvádza aj dlhší/kratší zaujímavý príbeh so znakmi povesti. Príbehy sú výsledkom hľadania, bádania, ale aj dávnejšieho poznania (Dobšinským a spol. pozbieraných) ľudových rozprávok, ktoré rafinovane vpletá do vlastných autorských fikcií. Faktografia i príbeh v knižke zaujímavo harmonizujú, niekde sa trochu navzájom prepletú, inde len jedno druhé dopĺňa.
Autorov niekde až priveľmi vycibrený jazyk zúhľadňuje citlivá jazyková úprava a k súčasnosti ho približuje krátky výkladový slovník neznámych či archaických slov v závere knižky. Vkusnú grafickú úpravu a veľmi prijateľný celkový dizajn z dielne akad. maliara Ivana Bíleho podčiarkujú (a bezpochyby mu aj uľahčili prácu) excelentné ilustrácie známeho a osvedčeného Stana Lajdu.
Len na vysvetlenie v úvode naznačeného autorovho ústupu/prestupu od poézie k epike, navyše k povesti, treba povedať vec neveľmi pre básnika radostnú: knižku básní si na Slovensku kúpi priemerne šesťdesiat ľudí. Knižku povestí na prvý raz šesťsto a nezriedka sa vypredá ešte v roku vydania, najneskôr do dvoch rokov. Koľkí ju len tak dakomu kúpia a koľkí z nich ju aj prečítajú, býva, bola a zostane navždy otázka s veľmi nepresnou odpoveďou. Kvapku optimizmu si môžeme dožičiť z údajov regionálnych knižníc, kde sa dozvedáme, že povesti sa tešia čitateľskej pozornosti i obľube. Nech je to osudom aj Válekovej najnovšej knihy.

[Literárny týždenník; 21/2016,22/2016; 01/06/2016; s.: 13; PETER MIŠÁK ; Zaradenie: Recenzie]

2016-06-13T09:15:15+00:0013 júna 2016 |Napísali a povedali o nás|
X