Radšej raz vidieť ako stokrát počuť…


//Radšej raz vidieť ako stokrát počuť…

Zámerne použijem toto príslovie, lebo to, o čom budem písať, odporúčam vidieť a zažiť všetkým. Určite väčšina z nás má základné vedomosti o kultúre a histórii svojho národa. Ale často býva nepísaným pravidlom, že žijúci v istom regióne poznajú jeho kultúru a históriu menej ako návštevníci z iných regiónov. A navyše históriu a svoj región poznáme skôr z literatúry či z informácií nájdených na internete ako „osobne“.
Aj ja som bola jednou z tých, ktorí mali šťastie mnohé z nášho regiónu spoznať aj „osobne“. Dňa 23. júla 2016 som sa zúčastnila nádhernej exkurzie pod názvom „Za poznaním tradícií nášho regiónu“. Pozvánku na exkurziu sme dostali my, členky ZO Únie žien Slovenska v Tisovci a členovia MO Matice slovenskej v Tisovci. Bola organizovaná pani Mgr. Monikou Koncošovou, ktorá vypracovala projekt na uvedenú akciu a získala finančný grant od Matice slovenskej. A najdôležitejšie bolo, že ona sama osobne bola našou sprievodkyňou a informátorkou. Prostredníctvom jej pútavého hovoreného slova sme hlboko načreli do histórie obcí, ktoré sme navštívili a prezreli si ich pamiatky. Okrem iného nám Monika priblížila významné osobnosti, ktoré svoj osobný či pracovný život prežili v týchto obciach.
Bol to neuveriteľne krásne prežitý deň. Naša cesta autobusom smerovala najprv z Tisovca do obce Kyjatice. Zvyčajne pri ceste venujeme pozornosť iným pútačom ako tomu, ktorý nás nasmeroval na tzv. „Gotickú cestu“. V tento deň bola naša trasa jednoznačná, prejsť časť tzv. „Gotickej cesty“ nášho regiónu. Prvou našou zastávkou bola obec Kyjatice. V obci sme navštívili evanjelický kostol zo 14. storočia. Cenné sú v ňom najmä rozsiahle gotické fresky, ktoré sú sústredené na vnútornom plášti presbytéria a víťaznom oblúku. Na severnej stene lode sme si pozreli unikátnu monumentálnu kompozíciu Posledného súdu z 15. storočia v podobe veľkého kruhu, ktorého stredobodom je Ježiš. Zaujímavá je aj jednoduchá kamenná krstiteľnica datovaná do 13. storočia. Po prehliadke kostola sme si urobili krátku vychádzku smerom k archeologickému skanzenu kyjatickej kultúry. Zaujalo nás žiarové pohrebisko, ktoré sa dochovalo z obdobia 1100-700 rokov pred n. l. Už v tých časoch sa spopolnené pozostatky ukladali do nádob a na presne určené a hranicami vymedzené miesto.
Po krátkej ceste autobusom sme sa dostali do obce Kraskovo. Cestou k tamojšiemu gotickému kostolu sme sa zastavili pred bývalou farou obecného farára, veľkého národovca – Augusta Horislava Škultétyho, ktorý sa snažil odovzdať národu zo seba a svojho života čo najviac. Tak sa stalo, že daroval všetok svoj majetok vtedy vznikajúcemu revúckemu gymnáziu, ktorého sa stal prvým správcom. Po zatvorení gymnázia zostal úplne chudobný. Pochovaný je pri múre tamojšieho kostola. Z jeho života, tak ako nám ho prezentovala Monika, nás zaujala najmä jeho láska k deťom, pre ktoré vydával časopis Zornička, jeho snaha bojovať proti chudobe. Príčinu chudoby videl aj v alkohole, preto zakladal spolky miernosti a striezlivosti, prostredníctvom ktorých pomáhal chudobným v boji proti tejto závislosti. Aká to symbolika s dnešnými protialkoholickými ústavmi! Po návšteve gotického kostola, v ktorom slúžil, sme sa pristavili pri jeho hrobe a pomaly zostúpili z vŕšku do obce, aby sme pokračovali v ceste ďalej, do obce Lukovištia. Čakal na nás v nej zrekonštruovaný kostol s pôvodnými maľbami a kazetovým dreveným stropom s bohatou maľbou. Obec je známa ako miesto posledného odpočinku národného umelca Ivana Krasku. Našli sme aj jeho hrob. Odpočíva podľa svojho želania na „otcovej roli“. Učil ho aj A. H. Škultéty, ale časť vzdelania získal v cudzine (Praha), kde istú dobu aj pracoval. Počas pôsobenia v cudzine smútil za rodnou zemou. Lásku k nej prejavoval v básňach, ktoré vydával pod pseudonymom Janko Cigáň, neskôr Ivan Krasko. Meno Ivan Krasko mu pomohol vymyslieť najmä S. H Vajanský (jeho rodné meno je Ján Botto). Pochovali ho v Lukovištiach, v hrobe, nad ktorým sa týčia topole z bronzu, symbol smútku, ktorý prežíval v cudzine za rodnou zemou. Vedľa neho je pochovaná jeho jediná dcéra spolu s manželom Ladislavom Mňačkom, ktorý patril medzi významné osobnosti slovenskej literatúry 20. storočia. Obec Lukovištia sme opustili po návšteve pamätnej izby Ivana Krasku, ktorá sa nachádza v obecných priestoroch, nakoľko dom, v ktorom I. Krasko žil, je obývaný.
Pred nami zostala už len obec Drienčany. V tento deň v obci práve prebiehali obecné slávnosti nazvané „Dedina ožíva“. Skutočne bolo v obci živo, veľa ľudí, príjemná atmosféra, dobrá nálada. Prebiehali folklórne vystúpenia, navštíviť sme mohli kulinárske dvory, v ktorých domáci ponúkali svoje špeciality. Nás po krátkom občerstvení čakal kostolík a fara, v ktorých pôsobil Pavol Emanuel Dobšinský. Po niekoľkých strmých schodíkoch sme sa ocitli pred kostolom. Po ľavej strane bolo vidieť faru. Medzi farou a kostolom sú dva dôležité hroby. V jednom hrobe sú pozostatky Jonatana Dobroslava Čipku, priateľa Pavla Dobšinského, spoluvydavateľa Zorničky. Druhý hrob je miestom posledného odpočinku zberateľa ľudových rozprávok, Pavla Emanuela Dobšinského. Opäť sme sa nedočkavo sústredili okolo Moniky a dlhšie počúvali jej výklad. Počuť udalosti zo života Pavla Emanuela Dobšinského v súvislostiach, to je nielen zaujímavé, ale aj ohromujúce. Vybavia sa vám konkrétne okolnosti konkrétnych udalostí v spojení s osobami, ktoré vtedy žili v obci či v okolí. Keď sa tak dnes zamýšľam, nachádzam súvislosti v tom, čo vo mne exkurzia s Monikou Koncošovou zanechala. Naši národovci robili všetko s láskou, rozdávali lásku a boli obdarovaní a vnútorne naplnení láskou k rodnej zemi, národu, dedičstvu predkov. V tomto smere je pre mňa naša sprievodkyňa Monika Koncošová pokračovateľkou šírenia národného ducha. A koná tak s láskou a úctou. Vďaka Ti, Monika, nadchla si nás a prebudila v nás záujem o pochopenie dejín, spôsobu života našich predkov a významných osobností nášho národa. A tak si dnes už len s povzdychnutím prajem, aby takých exkurzií bolo viac!

Valéria Huňová
predsedníčka ZO ÚŽS Tisovec

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2016-07-28T11:57:07+00:0028 júla 2016 |Banskobystrický kraj|
X