„ROK JOZEFA MILOSLAVA HURBANA“


//„ROK JOZEFA MILOSLAVA HURBANA“

*19. 3. 1817 – † 21. 2. 1888 – Jozef Miloslav Hurban

Jozef Miloslav Hurban /pseudonym Slavomil F. Kořeneny- Ľudovít Pavlovič z Bohuslavic, M. Selovský/.bol historický prvý predseda Slovenskej národnej rady z meruôsmeho roka-1848. Bol tiež spisovateľom, politikom, novinárom a organizátorom kultúrneho života slovenského národného hnutia.
Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a manželky rode- nej Anny Varosovej. Vzdelanie získaval najprv u otca, neskôr v rokoch 1826-1830 navštevoval mestskú školu v Trenčíne. V rokoch 1830-1840 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Vysvätený za kňaza bol v roku 1840. Po vysvätení začal ako kaplán pôsobiť v Brezovej pod Bradlom. Neskôr pôsobil v Hlbokom a v roku 1860 získal ďalšie vzdelanie a titul PhDr., ThDr. c. Po smrti Karola Kuzmányho bol krátky čas superintendantom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi. Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mali štyri dcéry a päť synov. Jeden zo synov bol Svetozár Hurban Vajanský.
V revolučných rokoch 1848-1849 bol jedným z dejateľov Slovenského oz-brojeného povstania. 18. marca 1848 sa na fare v Hlbokom, kde pôsobil uskutočnila porada slovenských národovcov. Vďaka neúnavnej práci J. M. Hurbana sa 28. apríla 1848 konal v Brezovej pod Bradlom národorevolučný míting, kde bol vyhlásený národný program-Nitrianske žiadosti.
Po neúspechu memorandových akcií, venoval sa viac cirkevno-politickým otázkam. Zo všetkých politikov vtedajšej doby nasjviac vystupoval proti princípom Rakúsko- -maďarského vyrovnania a uhorského národnostného zákona z roku 1868. Písal o tom v článkoch „Pravdivé slovo,“ a „Čomu nás dejiny.“ Za tieto články bol 6. de- cembra 1869 uveznený na 6 mesiacov a pokutu 239 zlatých.V roku 1875 bol znova uveznený a ako dôvod jeho uveznenia bol kritický článok v „Cirkevných listoch.“ K jeho pomníku, ktorý bol postavený zo zbierok slovenského ľudu, uhorské úrady /maďarské/ zakázali prístup nielen verejnosti ale dokonca aj jehoé manžalke a synom. Publikačná tvorba J. M. Hurbana:
Periodiká:Orol Tatranský /1845-1848/, Národné noviny /vydavateľ Karel Havlíček Borovský/, Peštbudínske vedomosti, Černokňažník /1861- 1862/, Sokol /vydavatľ Pavol Došinský a Viliam Pavlíny- Tóth/, Slovenská čítanka /1864- 1865/.
Bol činný aj v leteratúre: Osudové listy /1842, báseň/, Žalospěv nad smrti Jána Volka /1837/.
Próza: Svätoplukovci aneb Pád Říše Velkomoravské /1845/, Od Silvestra do Troch kráľov /1847/.
Literárno-historické práce: Karol Štúr /1851/, Viliam Paulíny -T´th a jeho doba
/1877/, Ľudovít Štúr I. – IV., Ľudovít Štúr-Rozpomienky na revolučné roky/1848 – -1849/.
V roku 1842 začal vydávať Almanach NITRA, ktorý vyšiel v rokoch 1842, 1844, 1846, 1847, 1853-1877.

2.

Miestny odbor Matice slovenskej v Bardejove a Základná umelecká škola M. Vileca v Bardejove v „Rok-u Jozefa Miloslava Hurbana,“ ktorý vyhlásila Matica slovenská, spolu s hosťami – Mgr. Romanom Michelkom – riaditeľ Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov, PhDr. Jozefom Mižákom – koordinátor PSK a KSK Spoločnosti slovenskej inteligencie-KORENE, Ing. Miroslavom Bujdom – prednosta Okresného úradu v Bardejove si na spomienkovej slávnosti pripomenuli záslužnú buditeľsko-dejateľskú činnosť syna slovenského národa.
V úvode scénaristka, režisérka a mederátorka celého programu Mgr.M. Peláková v básni J. M. Hrbana, ktorou v rokoch 1848-1849 privítal revolučný prevrat, privítala hostí a prítomné obecenstvo:
Bije zvon slobody, čujte národy,
kto ho nepočuje, obanuje.
I my čujme bratia, zvon zlatej slobody,
kým nezabezpečia nám ho národy:
Nech sa po Tatrách naša reč ozýva,
v súdoch, diétach nech aj ona býva !
Krv, pot a mozole zna naša krajina,
len čo sme v nej boli- zná rodina.
Boli sme v nej, boli ako v klietke vtáci.
Ale teraz hor sa na nohy Slováci !
K obecenstvu sa prihovoril R. Michelko, ktorý poukázal na význam J. M. Hurbana v dejinných udalostiach na prospech Slovenska. J. Mižák prezentoval SSI- -KORENE a prínos tejto ustanovizne v období, keď sa lámali putá v roku 1992-1993. Po príhovoroch v kultúrnom programe venovanom 200. výročiu narodenia tohto významného buditeľa, spisovateľa či historický prvému predsedovi Slovenskej národnej rady z meruôsmych rokoch sa predstavili:
Kristína Bardiovská s druhou časťou J. M. Hurbanovej básne /I.ZŠ na Komenského ul./. Študent ZUŠ-ky M. Vileca Lukáš Magoč na saxafóne vylúdil tóny waltzu od Dmitrija Šestakoviča. Skladby vážnej hudby a svoje umenie na zobcovej flaute pred-viedla Bianka Michalcová. Záver tohto hudobného bloku na saxafóne uzavrel Tomáš Jurč, skladbou od Nicca La Rocca- Tiger Rag.
V ďalšej časti hudobného bloku na zobcovej flaute znela country skladba Johna Denvera- Coumtry roads v podaní Zuzky Jurčovej. Tanečná skupina MAJA /seniorky zo Senior Centra v Bardejove/ zožala úspech prítomného obecenstva svojou vitalitou v country tancoch na tóny skladby Báječná ženská.
Ľudové piesne a tance zazneli v druhej časti programu. Na úvod to bola ša- rišská polka v podaní študenta bardejovskej ZUŠ-ky Juraja Bilčaka. Detský folklórný súbor PRVOSIENKA z I.ZŠ na Komenského ul. zaznamenáva svoje úspechy pod vedením vychovávateľky Bc.Dariny Kostárovej a učiteľky PaedDr. Vierky Remetovej. Ľudovky: Na valale sošňa a Vešela ja dzivočka zaspievala Grétka Prokopovičová. Ľudovú pieseň, A choc ja maľučka zaspievala Kristína Sobeková. Na tóny ľudových piesní Nechodz do nas a Beťar ja parobek, chlapci a
3.

dievčatá z Prvosienky prezentovali šarišský folklór.
Záver kultúrneho programu spomienkovej slávnosti 200. výročia narodenia jedného z verných synov Slovenska patril , ako sa prezentovali, najlepšej folklór-
nej skupine v Bardejove- VIENOK /pri ZUŠ v Bardejove/. Ľudový tanec karička na tóny piesne Ej, kadzi ja pujdzem, Ruská a šarišská polka Ľapkaná, uzavrelo obecenstvo a plausom výkon chlapcov a dievčat FS VIENOK.
Moderátorka Mgr. M. Peláková sa hosťom podujatia Mgr. R. Michelkovi /Bratislava/, PhDr. J. Mižákovi /Košice/, Ing. M. Bujdovi, G. Kaščákovej a Mgr. Art. J. Bochňovi poďakovala, že prijali pozvanie, účinkujúcim v programe za ich kvalitné vystúpenie s mottom:
„Prajem všetkým veľa zdravia, lebo je najdôležitejšie, šťastie, lebo je vzácne a veselú myseľ, lebo tá spája ľudí.“
Dovetok predsedu bardejovskej „Slovenskej MATICE“: „A čo Vy, panie ria- diteľky a riaditelia ZŠ a SŠ, čo ste si prevzali osobné pozvánky, poznáte význam osobnej pozvánky ?“ „A Vy, panie učiteľky a učitelia slovenčiny, literatúry, dejepisu ZŠ a SŠ, kde boli dané plagáty-pozvánky, nezaslúžila si táto významná osobnosť Slovenska, teda nielen Slovákov, Vašu účasť na spomienkovej slávnosti 200. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana ?“

Vincent Kubek
predseda MO MS v Bardejove

článok neprešiel jazykovou úpravou

 

2017-10-26T14:37:29+00:0026 októbra 2017 |Prešovský kraj|
X