Budova Matice slovenskej


//Budova Matice slovenskej

Sídelná budova Matice slovenskej v Martine

Autor: PhDr. Pavol Madura, Archív Matice slovenskej

 

Sídelná budova Matice slovenskej (MS) je v poradí druhou matičnou budovou. Trojpodlažná budova je situovaná v severozápadnej časti pozemku, na nároží Škultétyho a Mudroňovej ulice. Pred budovou je centrálne umiestnená socha, ktorá je stredobodom areálu.

Po oživotvorení matičného spolku v roku 1919 sa jej pôvodná sídelná budova síce vrátila, no sídlili v nej štátne úrady a kapacitne už novým plánom nepostačovala. Už v auguste 1919 vznikla myšlienka na odpredaj budovy štátu a postavenie novej budovy. Vyjednávanie MS so štátom v rokoch 1923 – 1924 vyústilo do predaja prvej matičnej budovy štátu za 2 milióny Kč bez akýchkoľvek zrážok. Po predaji starej budovy bolo vedenie Matice postavené pred náročnú úlohu vybudovať novú sídelnú budovu.

Na výborovom zasadnutí MS v máji 1924 prijali podmienky stavebného programu, podľa ktorých vypísali architektonickú súťaž na návrh novej budovy. Víťazom súťaže sa stal miestny staviteľ Ján Palkovič z Turčianskeho Sv. Martina. Základný kameň stavby novej budovy bol položený 13. augusta 1924 v Turčianskom Sv. Martine počas augustových slávností.

Vedenie MS si objednalo stavebné práce u staviteľa Stanislava Zachara z Vrútok. Prvý výkop stavby urobil matičný správca Jozef Škultéty 7. októbra 1924. Výstavba sa realizovala od jesene 1924 do februára 1926. Stavbu prevzala Správa MS 1. marca 1926. Stavebné náklady sa vyšplhali do výšky 2 500 000 Kč.

Slávnostné otvorenie budovy pripadlo na augustové slávnosti v roku 1926, ktoré boli vo viacerých smeroch ojedinelé. Oslavy sa konali počas troch dní od 27. do 29. augusta. Prvé dva dni vyplnil mimoriadne bohatý program s množstvom sprievodných podujatí. Stredobodom slávností bolo slávnostné otvorenie novej matičnej budovy 29. augusta 1926. Slávnosť pokračovala odhalením pomníka Svetozára Hurbana Vajanského na nádvorí pred budovou a slávnostným otvorením budovy Ústavu Milana Rastislava Štefánika. Význam slávností vyzdvihla bohatá účasť oficiálnych štátnych reprezentantov, spolkov, cirkví, vzácnych hostí a početnej verejnosti. Podľa dobových údajov z viacerých zdrojov sa ich zúčastnilo 15 – 20 tisíc ľudí. Prítomný tu bol aj prezident ČSR a protektor MS Tomáš Garrigue Masaryk. Augustové slávnosti z roku 1926 sú podnes jedným z najväčších podujatí aké sa konali v Martine.

Socha Vajanského v očiach verejnosti vyvolávala rozporuplné reakcie, preto ju v roku 1965 nahradila alegorická socha Matice slovenskej od Jána Kulicha, ktorá tu stojí podnes. Sochu Vajanského premiestnili na nádvorie prvej budovy MS.

Po architektonickej stránke patrí druhá budova MS medzi reprezentatívne objekty Martina. Charakteristické prvky budovy ako vysoké stĺpy, portikus, tympanóny a prísna symetria ju radia k dielam klasicistickej architektúry. Východné krídlo budovy naprojektovali ako provizórne byty pre zamestnancov – bývali tu správca Jaroslav Vlček i tajomník Štefan Krčméry. Veľký priestor pre knižnicu sa nachádzal v západnom krídle budovy, výškovo zaberajúci suterén a prízemie. Tu sa inštalovala veľká trojpodlažná železná konštrukcia na uloženie knižničných zbierok. Dnes tam sídli Archív MS.

Rokom 1926 sa skončila jedna etapa vo vývoji MS. V rokoch 1926 – 1975 bola budova administratívnym centrom matičného života a svedkom mnohých významných udalostí. Z jej pôdy vychádzali impulzy k národnému a kultúrnemu povzneseniu života Slovákov. V jej priestoroch pracovali významné osobnosti, ktoré formovali novodobé dejiny slovenského národa. Po polstoročnom výslní kvôli výstavbe novej budovy pomaly ustupovala do úzadia, no opätovnej pozornosti sa jej dostalo po roku 2000.

Pre jej celospoločenský význam ju v roku 1963 vyhlásili za kultúrnu pamiatku, od roku 2002 je národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem administratívnej budovy sa to vzťahuje aj na oplotenie, záhradu a pamätnú tabuľu 48 umučeným účastníkom SNP.

V záhradnom areáli sa od roku 2012 inštaluje rad búst národných a matičných dejateľov. Bronzové busty znázorňujú poprsie vo výške 60 cm a umiestňujú sa po dvoch stranách záhrady do oblúka čelom k budove. Na východnej strane sú umiestnené busty matičných dejateľov a na západnej strane busty predstaviteľov slovenského národného hnutia.

Vôbec prvá busta bola odhalená 2. októbra 2012 pri príležitosti 250. výročia narodenia  kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka. V roku 150. výročia založenia MS boli 2. augusta 2013 odhalené až tri busty matičných dejateľov, ktorí stáli pri založení spolku. Boli nimi prvý predseda MS Štefan Moyses, prvý podpredseda MS Karol Kuzmány a čestný podpredseda MS Ján Francisci. V ten istý deň odhalili v areáli aj dvojmetrové drevené súsošie sv. Cyrila a Metoda. V osadzovaní búst významným osobnostiam sa pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch s mnohými sprievodnými podujatiami. V záhrade sa osadili busty v nasledovnom poradí – 1. augusta 2014 Andrej Hlinka, 7. augusta 2015 kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr a správca MS Jozef Cíger Hronský, 17. augusta 2016 Svetozár Hurban Vajanský a zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike Štefan Furdek, 11. augusta 2017 prvý predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban a zakladateľ MS a Spolku sv. Vojtecha Andrej Ľudovít Radlinský, a 30. októbra 2018 predseda MS i Slovenskej národnej rady Matúš Dula. V areáli druhej budovy MS sa do ku koncu októbra 2018 osadilo celkovo dvanásť búst národných dejateľov.

 

2019-03-07T13:12:12+00:0011 januára 2019 |Udalosti slovenských dejín|
X