Slovenské pohľady aj o kváziintelektuáloch, vydávajúcich sa za elitu


//Slovenské pohľady aj o kváziintelektuáloch, vydávajúcich sa za elitu

Najstarší literárny časopis v Európe, mesačník Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu, je už niekoľko rokov v letných mesiacoch koncipovaný ako dvojčíslo. Tohoročné júlové a augustové dvojčíslo na úvodných stranách prináša úvahu Jozefa Banáša, nazvanú Kaviareň. Polemickým tónom v nej charakterizuje módny jav v českej i našej spoločnosti, ktorý sa prejavuje vysedávaním kváziintelektuálov po kaviarňach a diskutujúcich o našom spoločenskom, politickom i kultúrnom dianí, vydávajúc sa za elitu spoločnosti. Pritom čoraz viac pripomínajú postavy a postavičky z Gončarovovho románu Oblomov.
Historickú esej na tému Uhorský štát ako súčasť našich dejín napísal Július Bartl a esej o pohľade Nemca Wolfganga Venohra na SNP Dušan Kerný. Literárnohistorickou štúdiou o význame a mieste nášho prvého románopisca Jozefa Ignáca Bajzu pri príležitosti 260. výročia jeho narodenia prispel Peter Cabadaj. Po čom to chodíme? – taký názov má úvaha Antona Blahu o význame archeologických nálezov v Bojnej. Autorom politologického článku K politickému odkazu Ľudovíta Štúra … A napred sa ísť musí je historik Svätoslav Mathé.
Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z novej básnickej tvorby Corrada Colonnu, Zlaty Matlákovej, Jána Maršálka, Martina Vlada, Etely Farkašovej a Zuzany Svetlíkovej. Prózu reprezentujú ukážky z románov Juraja Bindzára Víťazom hviezdy mne tma, Mariána Tkáča Francisci a poviedka Petra Jaroša Kolkáreň na poschodí. Do žánru literatúry faktu prispeli tradiční autori: Viliam Apfel reportážou V tieni zabudnutia o spoločenskej atmosfére v dňoch Štefánikovej tragédie a Slavo Kalný reportážnou poviedkou Prípad Moldava z cigánskeho prostredia v tridsiatych rokoch minulého storočia. Biografickú esej Osamelý burič Bukovski o americkom básnikovi 20. storočia napísal Andrijan Turan a sarkastickú esej Sedemtisíc slov s podtitulom Virtuálne múzeum Sloboda autocenzúry, sloboda sebakolonizácie, špirála mlčania Andrej Ferko. Hovorí v nej o kríze slovenskej drámy, o v súčasnosti nežiaducich slovenských dramatikoch a „trezorových“ dramatických dielach.
Publicistické žánre zastupujú dva rozhovory. Rozhovor prozaika Ladislava Hrubého Mať radosť z komunikácie so súčasným šéfredaktorom Katolíckych novín Mariánom Šurábom a rozhovor Tatiany Juríkovej Tanec je tu pre niečo s tanečným inštruktorom Michalom Barniakom.
Viac ako tretina čísla je venovaná súčasnej slovenskej literatúre v srbskej Vojvodine a jej reprezentantom. Úvodnú štúdiu k téme napísal literárny teoretik Adam Svetlík. Ukážkami z tvorby a krátkymi biografickými anotáciami sú predstavení básnici Viera Benková, Michal Ďuga, Martin Prebudila, Ladislav Čáni, Ján Salčák, Michal Bíreš, Miroslava Dudková, prozaici Miroslav Demák, Miroslav Kaňa, Andrea Speváková a literárni teoretici a kritici Samuel Boldocký, Michal Harpáň, Viťazoslav Hronec, Jarmila Hodoličová, Michal Babiak, Zuzana Čížiková a Marína Šimáková Speváková.
Dvojčíslo uzatvára pravidelná rubrika Juraja Bindzára Rozhľadňa, recenzná rubrika, v ktorej dominujú recenzie Mariána Kamenčíka Cestopisné denníky štúrovcov a Márie Bátorovej o novej zbierke Štefana Cifru Čo s takým človekom, humoristická rubrika Milana Lechana Lecháreň a informatívna rubrika Pripomíname si, ktorá prináša krátke biografické portréty júlových a augustových jubilantov z literatúry, ale aj iných umeleckých žánrov.

[teraz.sk; 28/07/2015; TASR ]
http://www.teraz.sk/kultura/slovenske-pohlady-aj-o-kvaziintelektu/148005-clanok.html

2015-07-29T09:49:24+00:0029 júla 2015 |Napísali a povedali o nás|
X