Soľ na križovatke národných dejín


//Soľ na križovatke národných dejín

27.10. 2018 Soľ

Predvečer osláv výročia vzniku Česko-Slovenskej republiky si pripomenul Miestny odbor Matice slovenskej v Soli dni z pred 100 rokov. V kultúrnom dome v Soli mladí matičiari predviedli dramatizáciu v dobových kostýmoch, venovanú Jankovi Jesenskému, slovenským legionárom a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Poučné divadelné scénky obohatila dychová hudba „Orchester východniarov,“ ktorý zahral staré slovenské a legionárske pochody i piesne tých čias.
Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper podrobne opísal udalosti rozpadu Rakúsko-Uhorska na hornom Zemplíne a vznik Česko-Slovenskej republiky vrátane krvavých výčinov oddielov Maďarskej dočasnej gardy v posledných dňoch 1. svetovej vojny v okrese Vranov nad Topľou. Odovzdal starostovi Soli písomnosti o dvoch česko-slovenských legionároch, ktorí pochádzali práve z obce Soľ a zúčastnili sa na bojoch za oslobodenie od Uhorska. Starosta obce Soľ Ing. Jozef Berta sa vo svojom príhovore venoval sociálnej situácii na konci 1. svetovej vojny, ktorá ťažko doliehala najmä na obyčajných slovenských ľudí.

Jozef Krištan

Výčiny tzv. Maďarskej národnej gardy na hornom Zemplíne

V prvej polovici novembra 1918 sa tzv. dočasná Maďarská národná garda Nemzetőrség, ustanovená novou maďarskou vládou na čele s Mihálom Károlyim, dopustila v rôznych častiach Slovenska viacerých krvavých ukrutností. Išlo o reakciu na politické a sociálne „vrenie“ medzi slovenským obyvateľstvom vyčerpaným vojnovými rokmi, ktoré povzbudené nejasnými správami o páde vlády, revolúcii v Budapešti i snahe vytvoriť nový česko-slovenský štát otvorene vypovedávali poslušnosť úradom. Dochádzalo k rabovaniu obchodov, otvoreným vystúpeniam vojenských dezertérov a k verejným vyhláseniam odobrujúcim odchod Slovákov z Uhorska. Zvlášť krvavý ráz nadobudli tieto udalosti v obciach horného Zemplína.
Po krátkej porade narýchlo zostavené jednotky Nemzetőrség z Vranova n/Topľou pod velením bývalých rakúsko-uhorských dôstojníkov prepadli 7. – 13. novembra 1918 vyzbrojení puškami, granátmi a guľometmi obce Soľ, Hlinné, Zámutov, Parchovany a Rudlov na hornom Zemplíne. Počas týchto represívnych akcií zastrelili často náhodne vybraných civilistov. Niektorých zabili iba preto, že sa verejne hlásili k slovenskej národnosti a k novému štátu.
V čele maďarského komanda smrti Nemzetőrség v oblasti Vranova/n Topľou stáli maďaróni, a to okresný žandársky veliteľ vo Vranove/n Topľou Ján Széplaky, hlavný slúžny Vojtech Bernath, nadporučík Ľudovít Eperjessy a Dr. Michal Beluš. Ich prvá cesta viedla do obce Soľ. Neprešli ani jeden kilometer a za obcou Soľ s cieľom zastrašiť obyvateľstvo zastrelili nič netušiaceho slovenského roľníka Jozefa Duňu, ktorý viezol zomlieť zrno svadbu, ktorú mal mať o týždeň. Nemilosrdne ho zabili štyrmi výstrelmi. Potoky krvi tiekli v susednej obci Hlinné. Ako hovorí kronikár, maďaróni po zuby vyzbrojení manlinchermi a guľometom schwarzlose zastrelili Michala Ščorba na záhrade, keď vyšiel z lesa. Rovnako zavraždili národovca Štefana Miroľa v záhrade, ktorého previnením bolo, že slovenským rebelantom opravoval zbrane, pôvodom bol z obce Čierne nad Topľou. Zastrelili aj národovca Jána Pižota, ktorý verejne vyhlasoval, že Slovákom bude lepšie, ak pôjdu po prevrate od Maďarov do štátu s Čechmi. Trestné komando, ktoré už po úteku obyvateľov obce do blízkych lesov nemalo koho napadnúť, naostatok vtrhlo do domu nevládneho roľníka Kovaľa a brutálne ho zabili, po tom ako vytiahli z postele. Napokon zastrelili aj Uličného, ktorý tak isto vyhlasoval, že je za odtrhnutie od Maďarov.
V ten deň došlo dokonca k regulárnej prestrelke medzi slovenskými dezertérmi a miestnymi obyvateľmi, zabarikádovanými v kaštieli v Čaklove, a oddielmi Maďarskej národnej gardy. V prestrelkách padol Michal Kovaľ starší a jeho syn Michal. Rudlovský starosta a národovec Havrila bol zastrelený, lebo pomáhal dezertérom a varoval ľudí pred komandom smrti. Kronikárom týchto udalostí bol slovenský rímskokatolícky farár Ján Madar. V obci Zámutov bol medzi poslednými zavraždený Jozef Drobňák.
Všetko bolo napokon márne a o to tragickejšie, že o niekoľko dní, 11. novembra 1918, sa definitívne skončila 1. prvá svetová vojna. Habsburská ríša podpísala prímerie s Dohodou už 3. novembra 1918 vo Villa Giusti pri Padove a 11. novembra rakúsky cisár Karol I. abdikoval, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. Ani nasledujúce diplomatické manévre predsedu vlády M. Káloryiho a ani represie jednotiek Maďarskej národnej rady nemohli zvrátiť rozpad Uhorska. História nemilosrdne opísala plný kruh a Česko-slovenský štát sa v nasledujúcich mesiacoch stal realitou. Spoločným menovateľom dramatických udalostí bolo, že žiadny z príslušníkov maďarských kománd nebol za svoje zverstvá nikdy potrestaný. Niektorí členovia kománd síce ušli zo Slovenska, ale ďalší sa prispôsobili zmenený pomerom a dokonca aj úspešne pôsobili vo verejnom živote novej republiky. Oneskorené a váhavé pokusy obnoviť trestné stíhania v 30. rokoch 20. storočia zapadli prachom a nakoniec boli zastavené.

Zakladanie miestnych výborov Slovenskej národnej rady v Soli

Napriek represiám na hornom Zemplíne sa prihlásili k Slovenskej národnej rade v Martine dve obce, a to Soľ a mestečko Vranov n/Topľou. Aj keď v tom čase už boli česko-slovenské vojská v Prešove a Košiciach, vyžadovalo si to stále značnú odvahu, veď maďarskí predstavitelia ešte nepovedali posledné slovo, čo aj verejne vyhlasovali.
V Soli národne uvedomelý rodoľub Ján Demko inicioval založenie Miestneho výboru SNR 1. januára 1919 na verejnom zhromaždení. V záujme kolektívnej pamäti uvádzame jej zakladateľov: Jur Tirpak (predseda), Ludvik Zbavitel (podpredseda), Ján Kmec, Michal Hajnik, Michal Hurňgu, Michal Chitva, Ján Madar, Ján Demko, Jur Berta, Jozef Volanski a Ján Hircsak.
Vďaka matičiarom sa dostala na povrch už zabudnutá informácia príslušníkoch česko-slovenských légii zo Soli, a to Závadovi Michalovi, nar. 29. 11. 1896, a Jánovi Zmykovi, nar. 23. 6. 1894. V rovnakom čase vo Vranove n/Topľou iniciovali založenie miestneho výboru SNR národovci Ján Havlík a rímskokatolícky kaplán Štefan Hesek, čím sa zakončila uhorská kapitola mesta Vranov. Samotné mesto napokon oslobodila dňa 19. januára 1919 jednotka zložená výlučne zo slovenských dobrovoľníkov, a to 4. stotina 1. pluku slovenskej slobody.

Marián Gešper

 

 

dav

2018-11-12T12:23:59+00:0012 novembra 2018 |Prešovský kraj|
X