Spomienka na jazykovedca Jozefa Štolca

thumbnail

Hranovnica, 28. 3. 2018

Obec Hranovnica, ležiaca v Hornádskej doline, nezabúda na svojich významných rodákov. Dňa 18. marca tohto roku na obecnom úrade privítal starosta obce Vladimír Horváth s predstavenstvom vzácnych hostí – blízkych príbuzných pána profesora – dcéru PhDr. Elenu Marečkovú-Štolcovú, ktorá žije v Brne, a syna MUDr. Svorada Štolca, DrSc., žijúceho v Bratislave, rovnako ako aj ďalších príbuzných.
Hostia aj rodáci z Hranovnice si s úctou pripomenuli 110. výročie narodenia jazykovedca (24. 3. 1908 – 1981). Na pohostinnej pôde Obecného úradu nás sprevádzala slávnosťou pracovníčka Zdena Benková.
Pri tejto milej príležitosti sa prihovorili viacerí rečníci – pán starosta, jeho zástupca Ing. Martin Valluš a iní vzácni hostia. MUDr. S. Štolc vyzdvihol hodnotu kresťanskej výchovy a vzdelania, ako aj celoživotnej bádateľskej práce svojho otca. Jeho formovanie v Hranovnici uprostred svojich rovesníkov a rodákov, ktorí mu ostali v srdci a v pamäti po celý život. Jeho všestrannosť, najmä prvoradosť materinského jazyka a jeho všeobjímajúcu nenahraditeľnosť. Otec bol obdarený nadaním a výtvarným cítením a prejavil sa aj ako vnímavý veršovník.
Súčasťou spomienky bol aj pietny akt so vzdaním úcty a položením vencov vo vestibule OÚ, keďže v ten deň bola vonku pravá ostrá podtatranská zima. Vence budú položené dodatočne k pamätnej tabuli na OÚ.
Program spestrila aj spevácka skupina Lučka z Hranovnice so známou piesňou miestnych „Hranovnica moja, jak se mi beleje“. Svoje vyznanie známemu rodákovi predniesol PhDr. Peter Róth, PhD., organizátor spomienky, riaditeľka miestnej ZŠ Mgr. Ľubica Šifrová, ktorá upriamila pozornosť na tradíciu regionánej súťaže ZŠ „Štolcova Hranovnica“. 10. jubilejný ročník sa uskutoční v októbri t. r. Sviežo vyznela báseň J. Štolca v podaní žiačky tejto školy.
Popoludnie spolu s pohostinnosťou miestnych a hranovníckymi pesničkami ubiehalo veľmi príjemne, čo ocenili blízki pána profesora aj všetci účastníci.
Bola to skutočná oslava slovenského jazyka a jeho veľkého kultivovateľa a milovníka – pána profesora Štolca. Bola to aj slávnosť spolupatričnosti a radosti, tak ako ju prežíval vo svojom rodnom dome.
Za Maticu slovenskú odzneli slová, že je ochrankyňou okrem tradičných hodnôt, najmä jazyka ako puta najpevnejšieho, ktoré nás Slovákov spája po celom svete svojou zrozumiteľnosťou a čitateľnosťou. Niet pre národ väčšej hodnoty, ako je slovenská materinská reč, ktorú kultivoval a miloval aj pán profesor. Preto mu patrí naša vďaka.
Láska k slovenčine zaznela aj v básni P. O. Hviezdoslava „Mňa kedys zvádzal svet...,“ ktorú predniesla pani Iveta Čirská zo Svitu. Toto živé rodinné spoločenstvo nás naplnilo prítomnosťou múdrych a dobroprajných ľudí. Takto ožívajú hodnoty aj pamäť na osobnosti, ktoré si to zaslúžia. Bez onej pamäti by sme boli iba ako smeť unášaná akýmkoľvek závanom vetra. Preto vďaka Hranovničanom, verným svojim koreňom, že udržiavajú pamäť na svojho vzácneho rodáka. Vďačnosť za pamiatku na svojho rodáka si plne zaslúžia manželia Malíkovci.

Ľudmila Hrehorčáková