Spomienková slávnosť k 20. výročiu smrti Gorazda Zvonického v Michalovciach – Dôstojná, plná duchovného bohatstva


//Spomienková slávnosť k 20. výročiu smrti Gorazda Zvonického v Michalovciach – Dôstojná, plná duchovného bohatstva

Michalovce, 1. – 2 .8. 2015

Prvý augustový víkend patril v Michalovciach spomienke na veľkého rodáka Gorazda Zvonického, od ktorého smrti uplynulo dvadsať rokov. Bohaté slávnostné podujatie pripravilo Mesto Michalovce v spolupráci s Domom Matice slovenskej (DMS) v Michalovciach a Občianskym združením Močarany (rodisko G. Zvonického, kedysi samostatná obec, dnes súčasť Michaloviec).
Prvý deň slávnosti (1. august) bol ekumenický. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia cirkvi Rímsko- katolíckej, Grecko-katolíckej, Evanjelickej, a. v. a Pravoslávnej cirkvi. Večer napĺňalo čítanie slova Božieho, občania Močarian recitovali básne G. Zvonického a čítali úryvky z kníh vydaných Domom Matice slovenskej v Michalovciach. Svoje spomienky na učiteľa, priateľa, kazateľa, spovedníka ale aj otca – „father“, ako ho nazývali – vyrozprávali žiaci Michal Kaňa žijúci v Rakúsku, Don Turanský, saleziánsky kňaz, žijúci v Ríme, Vlado Alexi, v Srbsku Andrej Kuríc, bývalý predseda Matice slovenskej v Srbsku a Jozef Kočonda, tiež zo Srbska. Z rozprávania sa mali možnosť účastníci dozvedieť, aký blízky vzťah mal G. Zvonický so svojimi žiakmi, ako vedel vtipne odľahčiť často ťažké chvíle, ktoré prežívali v odlúčení od rodín. Ale aj to, ako ťažko znášal on sám odlúčenie od milovanej matky a od milovanej vlasti. Nikdy neprestal veriť, že jeho milované Slovensko raz bude zvrchovaným štátom. Vzácni hostia hovorili aj o tom, ako vznikali jeho básne, či eseje. Rozprávali o ňom ako o láskavom človeku, ktorého izba, v ktorej žil, bola prístupná im, žiakom, vo dne i v noci. Vypočul si ich vždy, keď to potrebovali. Hovorili o tom, akým vynikajúcim spovedníkom bol, ako dokázal v každej chvíli nájsť tie správne slová. Po ukončení oficiálnej časti žiaci spievali piesne, ktoré spievavali v Ríme a ktorých texty vo väčšine napísal sám G. Zvonický, zhudobnili ich niektorí z učiteľov. Ako spomienku na svojho milovaného učiteľa doniesli aj listy, ktoré im písal, i básne, ktoré im osobne venoval. Rozprávali aj o tom, čo všetko im o rodnej vlasti rozprával, o svojej rodine, o svojom „valale“ – rodných Močaranoch. A to, že majú možnosť spoznať ľudí a Močarany je pre nich veľkou cťou, dáva pocit, že môžu patriť do rodiny Šándorových. Nezabudnuteľné bolo aj vystúpenie synovca G. Zvonického Ladislava Puskajlera, ktorý prečítal viacero úryvkov z listov od strýka, adresovaných jeho matke a Gorazdovej sestre Barbore.
V nedeľu 2. augusta bola spomienková slávnostná svätá omša, ktorú celebroval Don Ján Čverčko, správca Národnej baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, spolucelebrovali Don Štefan Turanský, močariansky rodák Tibor Závadský, Jozef Sokolský, rožňavský dekan, saleziánsky kňaz Don Cyril Gajdoš. Na omši sa zúčastnil primáror mesta Michalovce Viliam Záhorčák, prednostka Okresného úradu Jana Cibereová, poslanec NR SR Jozef Bobík, poslanec mestského zastupiteľstva Vladimír Kostovčík a samozrejme žiaci G. Zvonického z rôznych kútov Európy. Po omši sa prítomným prihovoril primátor mesta, ktorý sa poďakoval organizátorom za úsilie, vynaložené na prípravu podujatia, ako aj všetkým, ktorí prišli a akýmkoľvek spôsobom sa podieľali na jeho uskutočnení. Po ukončení omše bola do života uvedená kniha Cesta útrap a lásky, ktorej zostavovateľom je Dr. Ernest Sirochman a vydal ju Dom Matice slovenskej v Michalovciach. Je to kontemplácia na tému životného údelu G. Zvonického, plná úvah, básní a úryvkov esejí G. Zvonického. Knihu do života uviedol primátor mesta Michalovce Viliam Záhorčák a riaditeľka DMS Mária Kušnírová kvetmi oleandra, ktoré tak miloval a vždy zdobili jeho príbytok. Po uvedení knihy vystúpila speváčka duchovných piesní Anka Servická, ktorá poctu mariánskemu básnikovi vzdala mariánskymi piesňami a hlboký umelecký i duchovný zážitok z celých osláv umocnila ešte tým, že kyticu červených ruží ako poďakovanie položila k Ježišovým nohám na kríži. Po ukončení slávnostného programu ešte dlho doznievali dojmy z týchto jedinečných chvíľ v osobných rozhovoroch medzi kňazmi, žiakmi, rodinnými príslušníkmi a ďalšími účastníkmi podujatia. Gorazdovi žiaci vyjadrili poďakovanie všetkým organizátorom podujatia za to, že mali možnosť uctiť si svojho milovaného učiteľa. Vyslovili presvedčenie, že aj naďalej sa budú stretávať pri spomienke na jeho pamiatku, poďakovali sa za tohto vzácneho človeka, za to, že mali možnosť byť v jeho blízkosti, lebo ich životy a životné cesty nezmazateľne ovplyvnil. Politická situácia ho Slovákom vzala, ale im ho prepožičala. A o čo boli jeho rodáci ochudobnení, pretože ho nemohli spoznať, im oni vynahradia aspoň svojimi spomienkami, listami a básňami, ktoré im Gorazd venoval. Zozbierajú ich a budú sa snažiť ich potom prostredníctvom DMS Michalovce tlmočiť.
Boli to dva dni, dôstojné spomienky na veľkého rodáka, naplnené duchovným bohatstvom, ktoré si všetci účastníci so sebou odniesli domov a vďaka ktorému budú na tieto chvíle dlho spomínať.

JUDr. Mária Kušnírová
riaditeľka DMS Michalovce

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

fotografia z podujatia

2015-08-06T10:57:56+00:006 augusta 2015 |Košický kraj|
X