Štúrovci chodili na Kriváň z Važca

thumbnail

Važec, 16. 8. 2015

Miestny odbor Matice slovenskej vo Važci pripravil v nedeľu 16. augusta 2015 milé podujatie. Pripomenuli si 115. výročie narodenia spisovateľa Štefana Rysuľu a 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Na oslavách sa spolupodieľali Obec Važec a Slovenská národná strana. V dopoludňajších hodinách sa evanjelickom chráme Božom konali slávnostné služby božie venované týmto dvom osobnostiam.
Štefan Rysuľa sa narodil vo Važci 13. augusta 1900 a zomrel vo svojom rodisku 4. júla 1976. I keď sa vzdialil na svoje učiteľské pôsobiská zo svojho rodného kraja pod Kriváňom vždy sa sem rád vracal, aby tu po roku 1953 zakotvil natrvalo. Kraj pod Tatrami, rodný Liptov, Važec mu učaroval a celú svoju tvorbu venoval práve svojmu rodisku. Do slovenskej literatúry sa zapísal lyrizovanou prózou, siedmimi poviedkami Zavial vetrík (1933). Pre jeho tvorbu je charakteristická filozofia utrpenia a nádeje., pričom nóvum je zobrazovanie dedinského prostredia. Potom sa už venoval tvorbe historických románov Milosť (1940), ...Chodníčka nevieme...(1946), Vzbúrenci (1969), Smutné svitanie (1971). Autobiografické prvky sa odzrkadľujú v jeho románoch Boží obľúbenci (1941) a Lúče v tmách (1946). Ľudové tradície a slovesnosť svojej rodnej obce opísal v dielach Život a pieseň podtatranského Važca (1960), Podtatranské povesti (1971), Čaro porekadiel (1976), Podtatranské obrázky (1978). Posmrtne mu vyšli básne v próze Vrchárska rapsódia (1982).
V popoludňajších hodinách sa v amfiteátri v strede dediny, uskutočnil kultúrny program. Prítomných privítala predsedníčka MO MS vo Važci Margita Hybenová. Pripomenula, že v roku 1841 slovenskí národovci na čele so Štúrom vyšli na Kriváň práve z Važca. Važeckí furmani ich Važeckou dolinou doviezli až pod samotný národný vrchol. Po nich aj ostatní národovci vychádzali na Kriváň práve z Važca. Na to sa zabúda a preto povinnosťou si to každoročne pripomínať. Potom sa prihovoril starosta obce Milan Lištiak a predseda Krajskej rady SNS Rudolf Urbanovič. Po nich vystúpili matiční divadelníci z Liptovského Mikuláša s pásmom Tŕnistá cesta Štúrova. Toto pásmo už videlo skoro dvetisíc divákov po celom Slovensku. Pásmo predstavuje dôležité míľniky v živote Ľudovíta Štúra. Jeho úlohu pri kodifikovaný spisovnej slovenčiny, založenie kultúrneho spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej, pôsobenie na uhorskom sneme, vyhlásenie Žiadostí slovenského národa, slovenské povstanie v rokoch 1848 -49. Postavu Štúra presvedčivo zvládol Jozef Sálus, postavu Hurbana Milan Stromko, Hodžu Peter Vrlík, pokušiteľku národovcov Lenka Ošková a komentár čítala Anička Brisudová, réžiu inscenácie mal Marek Nemec, riaditeľ Domu MS. Po divadelníkoch vystúpila miestna folklórna spevácka skupina Stráne s prekrásnymi važeckými spevmi. Úplnú bodku za programom dal predsedníčka MO MS Margita Hybenová, keď zaspievala pieseň Kopala studničku.
Važeckí matičiari si dôstojným spôsobom pripomenuli svojho rodáka Štefana Rysuľu, ako aj významnú osobnosť našich národných dejín Ľudovíta Štúra. Matičiari preto do bodky napĺňajú úlohy , ktoré sú stanovené v Národnom programe MS. Pripomínať si významné osobnosti našich dejín a tak zachovávať národnú pamäť pre ďalšie generácie.
(PSV)

článok neprešiel jazykovou úpravou