Symbolickou trasou úteku Ľudovíta Štúra pred zatykačom Z modranskej Harmónie do Jablonového

V deň narodenia najväčšej osobnosti slovenského národa Ľudovíta Štúra pripravila matičná organizácia v bratislavskej Dúbravke pre žiakov ZŠ Koliba a ZŠ Kalinčiakova zaujímavú akciu. Symbolickú Cestu tŕnistú, ktorou Štúr utekal v noci pred zatykačom uhorských úradov za boj proti maďarizácii a vyhlásenie Žiadostí slovenského národa ako platformy sociálnej slobody Slovákov. Žiadosti boli prvou politickou deklaráciou existencie Slovákov ako rovnoprávneho národa v mnohonárodnej monarchii.
Matica slovenská v Dúbravke uskutočnila v Roku Ľ. Štúra veľa pekných podujatí a jedno z nich, ktoré odsúhlasil aj BSK, bola spomínaná Cesta tŕnistá z Harmónie do Jablonového. Mala mládeži pripomenúť dramatické okamihy úteku Štúra, kde ho v noci sprevádzal horár Ján Veštík cez Malé Karpaty na jablonovskú faru k tamojšiemu farárovi Jánovi Galbavému, ktorý ho ukrýval v malej záhradnej búdke a napokon osobne previezol na dedinskom voze cez hranicu do Rakúska, do dnešnej obce Anger.
V obci Jablonové takmer osemdesiat bratislavských školákov a ich desiatich dospelých sprievodcov srdečne privítal starosta Ing. Ondrej Uhliarik, ktorý im na oddych poskytol priestory domu kultúry, kde sa občerstvili čajom a únavu zahnali dobrým guľášom. Podujatie zvýraznilo spoluprácu regiónov a dvoch úradov ‒ miestneho v Dúbravke a obecného v Jablonovom, čo dokumentovali svojou prítomnosťou a príhovormi jablonovský starosta Uhliarik a vicestarosta Ľ. Krajčír. Z ich slov bolo cítiť, že majú výborný vzťah k mládeži. Žiaci ich odmenili potleskom.
Terajší jablonovský farár Milan Naď potom školákov previedol po starej fare, v ktorej jeho predchodca Galbavý v máji v roku 1848 ukrýval Štúra a kde on sám štyridsať rokov pôsobil. Bezprostredné a milé bolo aj stretnutie bývalého kaplána Dúbravky Milana Naďa a matičiarky Márie Slávikovej, ktorá tu dlhé roky na faru chodila v čase prázdnin. Statočný čin farára Galbavého sa zapísal do histórie Slovákov, a preto účastníci akcie pietne postáli pri pamätnej tabuli, kde mu položili venček na znak úcty.
Putovanie po miestach, kde žil, pôsobil a kde sa musel skrývať, určite priblížilo našim žiakom kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľ. Štúra, ktorého dvojsté výročie si celý slovenský národ s úctou pripomína.

Kveta Slyšková
článok neprešiel jazykovou úpravou