V Liptovskom Mikuláši si pripomenuli významnú udalosť

thumbnail

L. Mikuláš, 13. 5. 2017

Mesto Liptovský Mikuláš sa natrvalo zapísalo do našich národných dejín. Pôsobili tu významní slovenskí národovci. Sídlili tu slovenské národné a kultúrne spolky. Mesto sa stalo známym aj tým, že tu pred 169 rokmi bol vyhlásený prvý národný program Slovákov, Žiadosti slovenského národa. Túto udalosť pripomína pamätník, otvorený v roku 1928 v mestskej časti Liptovská Ondrašová.
Táto udalosť v minulosti nebola veľmi oslavovaná. Obrat nastal, len po roku 1989, kedy si túto udalosť začali pripomínať spolu s mestom mikulášski matičiari. Zo začiatku to bolo skromné stretnutie, pár členov výboru MO MS a zanietených matičiarov. Neskôr sa pripojila aj stredoškolská mládež a vojaci z neďalekej železničnej brigády tu dokonca mali vojenské prísahy. V posledných rokoch sa pri pomníku na túto významnú udalosť stretáva čoraz viac priaznivcov nie len Matice slovenskej, ale aj slovenského národa.
Čo sa v máji roku 1848 vôbec stalo? Mnohým Slovákom dátum 10. máj 1848 nič nehovorí . V tento deň sa na mikulášskej fare Michala Miloslava Hodžu uskutočnila porada slovenských národovcov. Zúčastnili sa jej aj Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. V Európe to vrelo, národy sa začali hlásiť o svoje práva, začali sa rúcať prehnité feudálne poriadky. V tejto jari národov, nechceli Slováci zaostávať. Preto na mikulášskej fare bolo skoncipovaných štrnásť bodov. Slováci žiadali slobodu pre svoj národ, jeho zastúpenie na sneme, svoj vlastný snem, používanie rodného jazyka, vlastné školy, slobodu tlače, zhromažďovania, volebné právo, zrušenie poddanských povinností a oslobodenie slovenských národovcov, básnika Janka Kráľa a Janka Rotaridesa. Hurban žiadal, aby boli tieto požiadavky vyhlásené na veľkom zhromaždení. Oponoval Hodža, ktorý tvrdil, že v Mikuláši je veľa maďarónov a neprajníkov slovenskej veci a tak by sa mali tieto žiadosti prečítať len v úzkom kruhu. Spor medzi nimi musel urovnávať práve Štúr. Nakoniec bol zvolený kompromis. Žiadosti boli vyhlásené v kúpeľoch v Ondrašovej. Tieto kúpele patrili šľachtickému rodu Pongrácovcov. Panstvo tu malo svoje kade kde sa im naliala teplá voda a oni si urobili osobnú hygienu. Bola tu aj dvorana, kde páni popíjali a hrali karty a paničky klebetili pri kávičke a bábovke. Medzi príslušníkmi rodu sa našli aj uvedomelí Slováci, akým bol aj zeman Marek Pongrác. Možno aj z jeho popudu Žiadosti slovenského národa boli práve tu, na týchto miestach. Zhromaždenia sa zúčastnilo asi dvadsať národovcov, pár mešťanov a návštevníkov kúpeľov. Táto udalosť sa však navždy zapísala do našich dejín.
Dňa 13. mája 2017 si túto udalosť prišlo k pamätníku pripomenúť asi sto ľudí. Organizátormi podujatia bolo mesto Liptovský Mikuláš, Dom MS a MO MS v meste a okresná organizácia SNS. Stretnutie milovníkov národa slovenského sa začalo zaspievaním hymny SR podaní spevokolu Senior pri Klube seniorov II. Podujatie moderoval predseda KR MS v žilinskom samosprávnom kraji Milan Stromko. Na úvod zarecitoval báseň J. M. Hurbana, Bije zvon slobody. Potom privítal vzácnych hostí. Na podujatí sa zúčastnili poslanci NR SR za SNS: Štefan Zelník, Dušan Tittel, Peter Pamula a Stanislav Kmeč. Prítomní boli aj štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič, primátor mesta Ján Blcháč a Ján Bonko, viceprimátor mesta. Moderátor podujatia privítal aj prednostku okresného úradu Lenku Mitrengovú a riaditeľa Domu MS Mareka Nemca.
Potom prehovoril poslanec NR SR Štefan Zelník. Pripomenul tento dôležitý medzník nášho národa, ale i to že jednotná Európa je tvorená s rôznych národov a ich identita musí byť zachovaná. Primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč zdôraznil, že mesto je hrdé na všetkých ktorí sa v ňom narodili, je hrdé na udalosti ktoré sa v našom meste udiali a ktoré hýbali dejinami nášho národa. Riaditeľ Domu MS Marek Nemec vo svojom príhovore, vyslovil otázku, čo by asi robili vtedajší národovci dnes, ako by sa pozerali na našu spoločnosť, ktorá veľmi rýchlo zabúda na udalosti, ktoré tvorili naše dejiny. Pamäť nášho národa je nedostatočná preto ju treba uchovávať. Potom boli k pamätníku položené vence za spevu piesne Materinská moja reč. Spomienka na významnú udalosť bola zakončená hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.
Obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš, nezabúdajú na významnú udalosť ktorá sa odohral pred 169 rokmi. Vtedy náš národ prehovoril jasnou rečou, dal o sebe vedieť. Začlenil sa medzi národy Európy a už možno odvtedy sa musí počítať aj s malým národom uprostred Európy. Odkaz žiadostí pre dnešok je jasný. Európu musia tvoriť len slobodné národy, ktoré slobodne rozhodujú o svojom osude, ktorý slobodne rozhodujú o svojich záležitostiach.

Peter Vrlík

článok neprešiel jazykovou úpravou

fotografia  z podujatia
fotografia z podujatia
fotografia  z podujatia
fotografia z podujatia
fotografia z podujatia